Južný pól nedostupnosti
Ak by ste zatúžili po dokonalej samote, Južný pól nedostupnosti bude určite ideálnym miestom. Nachádza sa v Antarktíde a je najnáročnejšie dosiahnuteľným bodom vďaka svojej odľahlosti od iných geografických prvkov.
Je to tiež zrejme najvzdialenejšie miesto od pobrežia vo všetkých smeroch, aj keď jeho súradnice sa neustále menia v závislosti od definície pobrežia – línia ľadovcov je totiž stále v pohybe.
Pre zjednodušenie sa definícia tohto pólu nedostupnosti zvykne stotožňovať s polohou výskumnej stanice bývalého ZSSR. Dočasná stanica s príznačným menom Pól nedostupnosti je na mieste od roku 1958. Chatka je takmer úplne pochovaná v snehu a ľade, ale komu sa podarí dostať sa dnu, môže sa podpísať do knihy návštev a tak naveky spojiť svoje meno s týmto miestom.
Dominantou stavby je busta Vladimira Iľjiča Lenina obrátená tvárou k Moskve. Aj keď priemerná ročná teplota tu dosahuje –58,2 C, pre dobrodruhov je dosiahnutie pólu nedostupnosti lákavou métou.
Bouvetov ostrov
Ľudoprázdny nórsky ostrov Bouvetøya leží v južnej časti Atlantického oceánu a je dokonalou definíciou slova „osamotený“. Najbližšia pevnina je vzdialená vyše 1 600 kilometrov, a aj to je ľudoprázdna Zem kráľovnej Maud v Antarktíde.
Takmer celú plochu ostrova, veľkého 60 kilometrov štvorcových, pokrýva ľad, na niektorých častiach s belobou kontrastujú pláže pokryté čiernym vulkanickým pieskom. Najzaujímavejším bodom je ošumelá meteorologická stanica.
Jedinými viac-menej stálymi obyvateľmi Bouvetovho ostrova sú tulene, tučniaky a lišajníky, napriek tomu má tento kúsok zeme vlastnú internetovú doménu „.bv“.
Z času na čas sem zavítajú výskumné expedície a prieskumníci, niektorí mali dokonca ambíciu ostrov si podmaniť. V roku 1964 sa na brehu objavil naložený záchranný čln, avšak bez stopy po posádke…
Sealandské kniežatstvo
Samozvané kniežatstvo s rozlohou 550 m² leží v Lamanšskom prielive. V roku 1967 ho vyhlásil pirátsky vysielateľ Paddy Roy Bates.
Tento „štátny útvar“ trčí z mora na dvoch mohutných stračích nôžkach – ide vlastne o britskú protileteckú plošinu z čias druhej svetovej vojny. Na jeho „území“ žije jediná osoba.
Pôvodne sa plošina nachádzala v medzinárodných vodách, ale po posune hraníc výsostných vôd už leží na území Spojeného kráľovstva.
Kniežatstvo myslelo na všetko – má pasy, preukazy totožnosti a dokonca aj vlastnú menu – sealandský dolár. Vydáva tiež turistické víza.
Pred 40 rokmi sa kniežatstvo neúspešne pokúsil zabrať Nemec Alexander Achenbach. Postavenie mimo medzinárodných zákonov robí z tohto územia ideálnu základňu napríklad pre on-line kasína a záujem o jeho kúpu mal aj pirátsky portál Pirate Bay.
Bir Tawil
Tento neúrodný lichobežník s rozlohou 2 060 km² na egyptsko-sudánskych hraniciach je opakom Bouvetovho ostrova – nikto ho nechce a krajiny si ho navzájom prehadzujú ako horúci zemiak. Kamene, piesok a jedna studňa v strede nie sú žiadnym lákadlom, a tak bol Bir Tawil, podobne ako Antarktída, dlho územím nikoho.
V roku 2014 si však Američan Jeremiah Heaton územie privlastnil a vyhlásil na ňom Kráľovstvo Severného Sudánu. Na myšlienku prišiel vďaka svojej dcérke Emily, ktorá sa túžila stať skutočnou princeznou, na čo tatko potreboval krajinu, ktorej by vládla.
Samozrejme, pustá zem si žiada veľké investície a tiež medzinárodné uznanie od ostatných štátov a OSN. Heatonovo kráľovstvo má svoj vlastný web a po svete aj niekoľko veľvyslanectiev.