Na ceste medzi Vladivostokom, na brehu Tichého oceána, a ruskou metropolou sa za oknami míňa bezútešná monotónna krajina, nekonečné brezové háje, chudobné dediny, ale vynárajú sa aj majestátne mestá a úchvatné scenérie, ktoré nikde inde nenájdete.
Železná tepna na tele Ruska si svoje ikonické miesto udržiava aj v časoch rozšírenej lacnej leteckej dopravy a objavuje sa v cestovateľských snoch nielen domácich, ale aj turistov z celého sveta.
Magistrála navyše pomohla formovať moderné Rusko s presahom až do Číny, Japonska a ostatných častí Európy. Na Transsib sa dnes totiž napája množstvo železničných dráh do Strednej Ázie – Astany, Taškentu, Ašchabadu, do Číny a Mongolska – Ulanbátaru, Pekingu a tiež smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.
Myšlienka spojiť železnicou Moskvu so surovinovo bohatou Sibírou a pobrežím Pacifiku uzrela svetlo sveta už v 50. rokoch 19. storočia, no projekt dostal presnejšie kontúry až v roku 1880, počas panovania predposledného ruského imperátora Alexandra III.
Finančné a technické problémy oddialili začiatok výstavby o dlhé desaťročia. Záujem o spolupodieľanie sa na stavbe magistrály prejavili aj zámorskí investori, avšak Moskva odmietla vpustiť „vonkajšie záujmy“ do takejto strategickej trate.
Aby teda ruská vláda znížila náklady, spravili sa v návrhu drastické škrty – zúžili sa základy, znížila vrstva štrku, navrhli sa použiť ľahšie vlaky s menším počtom spacích vagónov a menšie mosty na trati sa postavili z dreva namiesto plánovej ocele alebo železa.
Ohromnú spojnicu konečne začali ťahať v máji roku 1891 od východu a dokončili ju v októbri 1916 vysvätením mosta cez rieku Amur pri Chabarovsku. Úplnej elektrifikácie sa trať dočkala až po 74 rokoch, v decembri 2002.
Niekoľko inžinierov, ktorí na stavbu dohliadali, sa muselo vysporiadať s mnohými problémami, počnúc nedostatkom robotníkov. Stavy pracovníkov sa preto dopĺňali vojakmi a brancami, ktorí museli budovať železnicu aj v krutých nehostinných podmienkach tajgy.
Deväťdesiattisíc mužov sa borilo s premosťovaním riek a podmáčaných terénov, ale aj kopaním do totálne zamrznutej pôdy.
Do polovice 20. storočia prechádzali vlaky Transsibírskej magistrály okolo Bajkalského jazera tzv. Krugobajkalkou, teda 90-kilometrovou Okružnou bajkalskou železničnou traťou, ktorá vedie po juhovýchodnom brehu.
Táto časť výstavby železnice bola kvôli prírodným prekážkam najnáročnejšia. Pre vlak tu postavili 38 tunelov a množstvo mostov, korýt a podpier.
Spolu s Krugobajkalkou sa zriadila aj lodná preprava cez jazero zo stanice Bajkal do stanice Mysovaja a späť. Neskôr, keď vybudovali modernejší úsek, pôvodnú trať medzi Irkutskom a Bajkalom zrušili.
Transsibírska magistrála zohrala významnú úlohu aj počas svetovej vojny, keď sa ňou prepravovali zásoby z USA do Európy a po skončení bojov sa z nej stala čulá obchodná linka.
Dnes sa magistrálou prepravuje významná časť ruského exportu a desiatky tisíc cestujúcich ročne.
- Cena lístka závisí od triedy – miesto v otvorenom vagóne je za 5 567 rubľov (80 eur), 2. trieda, teda kupé so 4 lôžkami, stojí od 17 121 rubľov (menej než 250 eur) po 27 540 rubľov (takmer 400 eur) a za 1. triedu platia cestujúci 43 745 rubľov (asi 630 eur).
- Vlak prejde počas 146 respektíve 162 hodín tisíce kilometrov a prekoná 8 časových pásem. Aby sa po trase zamedzilo chaosu, súprava sa celý čas riadi moskovským časom.
- Popri Transsibírskej magistrále leží 89 miest, napríklad Moskva, Nižnij Novgorod, Kirov, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Irkutsk, Chabarovsk, Vladivostok.
- Transsib pretína 16 veľkých riek – Volgu, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Amur, Chor a ďalšie.
Zdroj: Wikipedia.org; Sk.wikipedia.org; Telegraph.co.uk; Transsibirskamagistrala.cz; Pass.rzd.ru