Transsib oslavuje 100 rokov. Stál veľa obetí, no spravil Rusko Ruskom

, 13.10.2016 07:00
Transsibírsky expres, Transsib, magistrála,...
Transsibírsky expres - stará parná lokomotíva. Autor:

Pretína osem časových pásiem, na ktorých prejde neuveriteľných 9 288 kilometrov. Najdlhšia vlaková trasa sveta, Rusmi dôverne nazývaná Transsib, sa dožila storočnice. Ukončite nástup, dvere sa zatvárajú a vyrážame!

Na ceste medzi Vladivostokom, na brehu Tichého oceána, a ruskou metropolou sa za oknami míňa bezútešná monotónna krajina, nekonečné brezové háje, chudobné dediny, ale vynárajú sa aj majestátne mestá a úchvatné scenérie, ktoré nikde inde nenájdete.

Železná tepna na tele Ruska si svoje ikonické miesto udržiava aj v časoch rozšírenej lacnej leteckej dopravy a objavuje sa v cestovateľských snoch nielen domácich, ale aj turistov z celého sveta.

Magistrála navyše pomohla formovať moderné Rusko s presahom až do Číny, Japonska a ostatných častí Európy. Na Transsib sa dnes totiž napája množstvo železničných dráh do Strednej Ázie – Astany, Taškentu, Ašchabadu, do Číny a Mongolska – Ulanbátaru, Pekingu a tiež smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.

Myšlienka spojiť železnicou Moskvu so surovinovo bohatou Sibírou a pobrežím Pacifiku uzrela svetlo sveta už v 50. rokoch 19. storočia, no projekt dostal presnejšie kontúry až v roku 1880, počas panovania predposledného ruského imperátora Alexandra III.

Finančné a technické problémy oddialili začiatok výstavby o dlhé desaťročia. Záujem o spolupodieľanie sa na stavbe magistrály prejavili aj zámorskí investori, avšak Moskva odmietla vpustiť „vonkajšie záujmy“ do takejto strategickej trate.

Aby teda ruská vláda znížila náklady, spravili sa v návrhu drastické škrty – zúžili sa základy, znížila vrstva štrku, navrhli sa použiť ľahšie vlaky s menším počtom spacích vagónov a menšie mosty na trati sa postavili z dreva namiesto plánovej ocele alebo železa.

Ohromnú spojnicu konečne začali ťahať v máji roku 1891 od východu a dokončili ju v októbri 1916 vysvätením mosta cez rieku Amur pri Chabarovsku. Úplnej elektrifikácie sa trať dočkala až po 74 rokoch, v decembri 2002.

Niekoľko inžinierov, ktorí na stavbu dohliadali, sa muselo vysporiadať s mnohými problémami, počnúc nedostatkom robotníkov. Stavy pracovníkov sa preto dopĺňali vojakmi a brancami, ktorí museli budovať železnicu aj v krutých nehostinných podmienkach tajgy.

Deväťdesiattisíc mužov sa borilo s premosťovaním riek a podmáčaných terénov, ale aj kopaním do totálne zamrznutej pôdy.

Do polovice 20. storočia prechádzali vlaky Transsibírskej magistrály okolo Bajkalského jazera tzv. Krugobajkalkou, teda 90-kilometrovou Okružnou bajkalskou železničnou traťou, ktorá vedie po juhovýchodnom bre­hu.

Táto časť výstavby železnice bola kvôli prírodným prekážkam najnáročnejšia. Pre vlak tu postavili 38 tunelov a množstvo mostov, korýt a podpier.

Spolu s Krugobajkalkou sa zriadila aj lodná preprava cez jazero zo stanice Bajkal do stanice Mysovaja a späť. Neskôr, keď vybudovali modernejší úsek, pôvodnú trať medzi Irkutskom a Bajkalom zrušili.

Transsibírska magistrála zohrala významnú úlohu aj počas svetovej vojny, keď sa ňou prepravovali zásoby z USA do Európy a po skončení bojov sa z nej stala čulá obchodná linka.

Dnes sa magistrálou prepravuje významná časť ruského exportu a desiatky tisíc cestujúcich ročne.

  • Cena lístka závisí od triedy – miesto v otvorenom vagóne je za 5 567 rubľov (80 eur), 2. trieda, teda kupé so 4 lôžkami, stojí od 17 121 rubľov (menej než 250 eur) po 27 540 rubľov (takmer 400 eur) a za 1. triedu platia cestujúci 43 745 rubľov (asi 630 eur).
  • Vlak prejde počas 146 respektíve 162 hodín tisíce kilometrov a prekoná 8 časových pásem. Aby sa po trase zamedzilo chaosu, súprava sa celý čas riadi moskovským časom.
  • Popri Transsibírskej magistrále leží 89 miest, napríklad Moskva, Nižnij Novgorod, Kirov, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Irkutsk, Chabarovsk, Vladivostok.
  • Transsib pretína 16 veľkých riek – Volgu, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Amur, Chor a ďalšie.

Zdroj: Wikipedia.org; Sk.wikipedia.org; Telegraph.co.uk; Transsibirska­magistrala.cz; Pass.rzd.ru

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vlaky #vlaková doprava #Sibír
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk