Oslavy sa v jednotlivých krajinách líšia s ohľadom na historické tradície či vieru obyvateľov. K univerzálnym zvykom však patrí zdobenia stromčeka, stavanie betlehemov, spievanie kolied, vzájomné obdarovávanie sa a hodovanie. Od 20. až 21. storočia predchádza Vianociam štvortýždňové obdobie adventu.
Večer aj ráno
Kým v krajinách, kde prevláda rímskokatolícka tradícia, sa slávnostné trojdnie začína Štedrým dňom, vo väčšine západných krajín ako USA a Veľká Británia je ťažisko Vianoc 25. decembra, kedy sa aj ráno rozbaľujú darčeky. Pravoslávne oblasti (Grécko, Rumunsko a Rusko) slávi tieto sviatky 6. a 7. januára.
Jeden zo symbolov Vianoc – stromček – mával ochranársku funkciu. Tradícia jeho zdobenia pochádza z Nemecka, jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom stromčeku je v brémskej kronike z roku 1570.
V súčasnosti niektorý z ihličnanov či jeho umelá atrapa zdobia príbytky obyvateľov okrem Európy či USA tiež napríklad v Singapure, Austrálii či v Nikarague. V afrických krajinách ľudia často zdobia palmy, v Rusku k oslavám na prelome roka neodmysliteľne patrí jolka.
Jultomten, Joulupukki, Babbo Natale
Najobľúbenejším vianočným zvykom, rovnako medzi deťmi ako aj v radoch obchodníkov, je tradícia darovania darčekov. Roznášanie a finálne rozdeľovanie má na starosti celý zástup postáv; patrí medzi ne najmä svätý Mikuláš (Saint Nicholas) a osoby od neho odvodené: angloamerický Santa Claus, francúzsky Père Noël, írsky a portugalský Father Christmas (Otec Vianoc), holandský Sinterklaas či nemecký Weihnachtsmann.
Santa Clausa, veselého, dobre živeného muža s bielymi fúzmi, sprevádza v niektorých kultúrach Čierny Peter, ktorý trestá neposlušné deti.
V strednej Európe, v južnom Tirolsku, južnom Nemecku, Rakúsku, Lichtenštajnsku a vo Švajčiarsku rozdáva darčeky Christkind čiže Ježiško (po maďarsky Jézuska). V Rusku obdarúva Dedo Mráz, vo Fínsku Joulupukki, vo Švédsku Jultomten (Vianočný muž), v Nórsku zase dedko Julenissen. Grécke deti dostávajú darčeky od svätého Basila na Nový rok, v Taliansku sa tešia na Babbo Natale, v Turecku na Noel Baba a v Poľsku netrpezlivo čakajú svätého Mikolaja.
Samostatnou kapitolou vianočných osláv je gastronómia. Zatiaľ čo v strednej Európe patrí medzi tradičné jedlá kapor, v mnohých krajinách dominuje vianočnej tabuli plnený moriak. V severských krajinách je obľúbeným pokrmom šunka či rôzne pečienky, vo Francúzsku víťazí husacia pečeň a quiche – slaný koláč so šunkou a vajcami. Niekde sa však servírujú aj bezmäsité jedlá, napríklad v Bulharsku či na Ukrajine; tu je tradičným pokrmom kuťa – jedlo z pšenice, medu či maku.
Pštrosí koláč
Na stole nesmú chýbať ani vianočné cukrovinky a rôzne dezerty. Najznámejším je zrejme anglický vianočný puding s alkoholom, vo Francúzsku majú maškrtu zvanú buche čiže poleno (dezert na spôsob rolády). Belgickou obdobou našich vianočiek sú cougnous, v Rumunsku je to cozonac. V Maďarsku sa maškrtí orechová roláda, vo Švédsku marcipán a v Argentíne koláče z pštrosích vajec.
K vianočným tradíciám patrí tiež vešanie imela, ktoré vraj pomáha proti bleskom, chorobám a rôznym zlým mocnostiam. Medzi staré obyčaje patrí tiež rozsvecovanie svetiel, ktoré zjavne symbolizuje zimný slnovrat, či výroba betlehemov a jasličiek. Prvé jasle, ako symbol betlehemského príbehu narodenia Ježiška, údajne posvätil pri vianočnej omši už v roku 354 pápež Libérius. Iná legenda hovorí, že jasličky prvýkrát vytvoril na Vianoce v roku 1223 svätý František z Assisi.
Koledy staré aj moderné
Zabudnúť nemôžeme ani na vianočné piesne. Pravdepodobne najslávnejšou skladbou je Tichá noc, o ktorej rozšírenosti svedčí fakt, že na Štedrý večer sa spieva približne v 230 jazykoch, medzi inými aj v samoánštine. Svoju premiéru mala v roku 1818 v Salzburskom Oberndorfe; autorom textu bol miestny farár Josef Mohr, nápev zložil Franz Xaver Gruber. K obľúbeným vianočným piesňam patrí tiež americká Jingle Bells či hit White Christmas od Binga Crosbyho.