Albánsko má zhruba polovičnú rozlohu ako Slovensko a aj ho obýva asi polovičný počet ľudí ako našu krajinu. Je medzníkom Iónskegho a Jadranského mora, s Čiernou Horou na severe ho spája známe Skadarské jazero, na juhu sa zasa dajú podnikať výlety loďkou do Grécka.
Väčšinovo moslimské obyvateľstvo (sunniti) sa v posledných rokoch snaží zviditeľniť svoju nádhernú domovinu – turizmus tu totiž do roku 1991 prakticky neexistoval (domáci trávili letá v jednoduchých ubytovniach pri mori a študenti chodievali do pionierskych táborov).
Umelecká história aj tisíce bunkrov
Cestovatelia z celého sveta tak postupne začínajú v Albánsku objavovať historické pamiatky starých kultúr Grékov, Rimanov, Byzantíncov, ale aj Ilýrov (jedného z najstarších európskych národov indoeurópskeho pôvodu).
Svoj pôvab odhaľujú moslimské mešity z dôb stredoveku aj grécke ortodoxné kostoly so starými freskami a ikonami.
V ostrom kontraste k týmto umeleckým dielam sú betónové bunkre, ktoré roztrúsené po celej krajine pripomínajú časy komunizmu a vtedajšiu prípravu na útok nepriateľských veľmocí. Od pobrežia až po vysočizné hory ich je v Albánsku až 800 000.
Ruiny a osmanské pamiatky
Nachádza sa tu 7 národných parkov, 24 prírodných rezervácií a 2 000 prírodných pamiatok. Albánci sa radi hrdia aj troma svojimi pamiatkami a jedným nehmotným dedičstvom zapísanými do zoznamu UNESCO.
Prvým je mesto Berat staré vyše 2400 rokov, ktoré dostalo pomenovanie aj „mesto tisícov okien“. Domy husto nastavané na skale vedľa seba pôsobia, ako by šlo o jednoliatu stavbu.
Do Butrintu (Sarandy) mieria turisti obdivovať ruiny starého antického mesta.
Gjirokastër sa zasa pýši mimoriadne dobre zachovaným centrom z 15. storočia – niekdajším osmanským mestom.
Nehmotným pokladom Albáncov je ich unikátny ľudový spev (iso-polyfónia).
Samé hory, dole more
Albánsko je jednou z najvyššie položených európskych krajín s priemernou nadmorskou výškou 700 metrov. Až dve tretiny zaberajú pohoria, 10 vrchov má výšku nad 2 000 metrov.
Na severe krajiny sa do výšky vystrkujú Albánske Alpy s masívom Projletije, ktoré sú rajom pre horolezcov a vyznavačov vysokohorskej turistiky.
Vo vnútrozemí sa tiahne hornatá oblasť s najvyšším albánskym vrchom Korab (2 751 m n. m.), povedľa sa čeria dve krasové jazerá – Ohridské a Prespanské.
Juhovýchod krajiny, až po hranicu s Gréckom, tvorí krasové územie rieky Vjosës s meandrami, kaňonmi a kaskádami.
Popri mori sa tiahne pobrežná nížina s množstvom plytkých zálivov, lagún a jazier. Vyhľadávaná je najmä riviéra so štrkovo-piesočnými plážami, ktorá sa začína v letovisku Sarandë.
Durreský (Dračský) záliv ponúka piesčité pláže s ubytovaním v súkromných vilách, útulných penziónoch a so širokou ponukou jedla v reštauráciách a bufetoch.
Turisti aj zo Slovenska
Turisti, ktorí do Albánska letia, zväčša pristanú na Letisku Matky Terezy neďaleko metropoly Tirana. Okrem toho tu fungujú tri veľká prístavy Durrës, Vlora a Saranda.
Tamojšie pamiatky a príroda dokážu zaujať obdivovateľov mestskej architektúry, milovníkov hôr aj tých, čo preferujú more.
Nevýhodou krajiny je však stále málo rozvinutá infraštruktúra, chýbajúce značenie a mapy. Negatíva však vyvažujú najmä priaznivé ceny.
V kým v roku 2013 navštívilo krajinu niečo vyše 3 miliónov turistov (z toho 4 190 zo Slovenska), vlani si to sem namierilo už viac ako 4 700 000 turistov – zo Slovenska prišlo dovolenkovať takmer 9 000 rekreantov (avšak v roku 2015 sem pricestovalo skoro 12 000 Slovákov).
Zdroj: Albania.al; Wikipedia.org; Lonelyplanet.com; Bbc.com