Andrea Kalinová: Gruzínske khinkali aj ovocné kože
Pouličné stánky v Gruzínsku ponúkajú najmä chačapuri, lobiani a rôzne druhy pečiva. Malé putiky na trhoch a staniciach zase polievky: kharčo (veľký hovädzí guláš), lobio (fazuľová, veľmi hustá polievka až prívarok), ostrí (bravčové mäso v pikantnej šťave), iné sú orientované na khinkali (veľké pirohy plnené mäsom, bylinkami a vývarom).
Foto: Andrea Kalinová
V meste sú na každom rohu trhy, na ktorých sa dajú kúpiť napríklad ovocné kože (tklapi) alebo čurčkhela (tradičná gruzínska sladkosť, ktorá pripomína tvarom sviečky). Sú to lieskové alebo vlašské orechy navlečené na nitke a máčané v hroznovom mušte zmiešanom s múkou.
Foto: SHUTTERSTOCK
Chačapuri imeruli je najtradičnejšie gruzínske jedlo, ktoré sa predáva všade a v rôznych veľkostiach. Je to chlebová placka plnená slaným syrom sulguni.
Špecialitou je chačapuri adžaruli, ktoré má tvar „loďky“, do ktorej sa rozklepne vajíčko a pridá maslo. (Ale to sa na uliciach nepredáva, väčšinou len obyčajná chačapuri imeruli alebo obmena lobiani – do nej sa namiesto syra dáva fazuľová plnka.)
Foto: SHUTTERSTOCK
Khinkali sú pirohy plnené mletým mäsom a bylinkami a musia sa jesť čerstvé. Chytia sa do ruky, otočia, posypú korením a potom z nich treba opatrne vypiť vývar. Konce sa nejedia.
A ceny? Napríklad za khinkali zaplatíte 15 až 20 centov za kus, objednávajú sa na hlavu, takých 5 – 10 kusov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Miriam Lásková: Ramen či kaya-toast v Singapure
V Singapure sa väčšina ľudí stravuje na ulici, doma sa veľmi nevarí vzhľadom na vysoké ceny potravín. Z množstva ázijských chutí, ktoré som v Singapure ochutnala, ma najviac očarila indická kuchyňa. Nič podobné som nejedla nikde v Európe.
Foto: Miriam Lásková
Niečo malé, typicky singapurské na ráno, "kaya-toast“, nájdete na každom rohu. Je to hrianka natretá džemom z kokosu, vajec a ktovie z čoho ešte, ale chutí podobne ako hrianka s maslom a medom. Plus sa k nej podáva vajíčko namäkko, do ktorého sa potom hrianka namáča.
Neďaleko Tanjong Pagar je maličká reštaurácia Ramen Keisuke s japonskými polievkami ramen. Ich základ tvorí silný mäsový vývar s rezancami, následne si doň pridávate, na čo máte chuť – huby, krevety, riasy či bambusové výhonky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mne stačilo vajíčko na tvrdo. Keďže dostupné boli iba paličky, jej konzumácia mi vždy dala zabrať. „Rozrezať“ vajíčko na tvrdo len pomocou paličiek bola moja obedová výzva. Polievka ramen stála okolo 10 eur.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nespočetné množstvo stánkov s lokálnym jedlom ponúka Chinatown complex. Práve tu nájdete aj stánok ocenený Michelinovou hviezdou (Hong Kong Soya Sauce Chicken Rice & Noodle). A hoci v Singapure čakáte v dlhých radoch pri akomkoľvek bufete s jedlom, na dĺžku tohto radu som si netrúfla. A „nezlomila“ ma ani Michelinova hviezda.
Foto: SHUTTERSTOCK
Martina Guzová Delpuech: Quiche do ruky vo Francúzsku
Vo Francúzsku nie je až taký veľký zvyk jesť street food, Francúzi trávia viac času za stolom. Keď však nie je čas, kúpia si niečo „do ruky“ v pekárňach, v ktorých nájdete okrem chleba a typických bagiet aj sendviče, zapekané minipizze a tzv. quiche (slané koláče) rôznych variácií.
Foto: Martina Guzová Delpuech
Francúzi si často aj v prípade konzumácie na ulici doprajú viac chodov – môže to byť quiche, dezert a nápoj. Výber koláčov v pekárňach je veľmi bohatý. Spomínané menu – quiche, dezert a nápoj – vyjde na 5 až 6 eur.
Foto: SHUTTERSTOCK
Každý Francúz má ,svoju' pekáreň, na ktorú nedá dopustiť, je to aj môj prípad. V našom mestečku Saint-Ay v údolí Loiry sú dve, ale ja chodím iba do jednej. Zapekané croissanty so šunkou, bešamelom a syrom sú neodolateľné.
Foto: SHUTTERSTOCK
Martina Kravčíková: V Číne je na ulici všetko, čo sa dá zjesť
Čína a vlastne celá Juhovýchodná Ázia je priam rajom street foodu. V podvečerných hodinách sa na uliciach začnú objavovať stoly, na ktorých si kuchári pripravujú suroviny – rezance, sójové oriešky, rôzne druhy mäsa a zeleniny, vajíčka, ryžu, koreniny, omáčky – jednoducho všetko na pravú „čínu“.
Foto: © Wawrik 2013, Martina Kravčíková
Naleštia woky, zapnú plynovú bombu, pripravia jednorazové drevené paličky a hladoši môžu prísť. Konzumuje sa na „stojáka“ alebo na ministoličkách pri ministolčekoch, ktorými sú niektoré chodníky obsypané tak, že sa okolo nich takmer nedá prejsť. Na stolíkoch sú niekedy rolky toaletného papiera – v úlohe obrúskov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Bohaté „bufetové“ stoly sú aj súčasťou ,food' bazárov v turistických centrách miest a ponúkajú prehliadku všetkého, čo sa dá zjesť: ryža dusená v bambusových kmeňoch, rôzne druhy pražených rezancov a ryže, polievky, veľa mäsa a, samozrejme, pražené červíky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako dezert ponúkajú rôzne druhy želé aj koláčiky s plnkou z ružových lupienkov. A ceny? Porcia výborných pražených cestovín alebo ryže od 2 eur, jedlá s mäsom sú o niečo drahšie.
Mne najviac chutili pražené rezance so zeleninou, praženými arašidmi, mungo klíčkami, natenko opečenou a natrhanou omeletou, posypané zelenou cibuľkou a koriandrovou vňaťou, všetko výnimočne ochutené. Mäso som v Číne často nejedla, ale výborné boli napríklad kocky tofu opečené vo woku v štipľavej omáčke.
Foto: Martina Kravčíková
Článok vyšiel v prílohe denníka Pravda – magazíne MiA.
