Foto: SHUTTERSTOCK
Najmä v lete je prívalmi návštevníkov postihnutá predovšetkým južná Európa – bulváre Gaudího Barcelony praskajú vo švíkoch, Dubrovník zaplavujú roje výletných lodí, ktoré denne vypľúvajú na pár hodín všetečných turistov, ktorí však nestihnú v meste ani nič minúť.
Benátčania minulý mesiac protestovali proti nekontrolovateľným davom s transparentmi, ktoré hlásali „Moja budúcnosť sú Benátky“. Podobný protest chystajú mladí aktivisti na august v severošpanielskom San Sebastiáne, píše Traveller.
Tento stav a sťažnosti domácich prinútili miestne autority konať. Rím zvažuje, že v niektorých historických častiach, napríklad v okolí fontány di Trevi, obmedzí počty turistov (niektorí sa dokonca bezostyšne kúpu v historických fontánach).
Foto: SHUTTERSTOCK
Dubrovník plánuje určiť maximálny povolený počet prichádzajúcich výletných lodí za deň.
Barcelona rozmýšľa o zavedení novej dane z cestovného ruchu – 65 centov za každého návštevníka, ktorý sa priplaví výletnou loďou (vlani pri barcelonských behoch zakotvilo 750 lodí) a ostane v meste menej ako 12 hodín.
Práve metropola Katalánska je z množstva (11 miliónov prichádzajúcich ročne) a neohľaduplného správania turistov nervózna už dlhšie. Na stenách budov sa začali objavovať desivé graffiti, niektoré znázorňujú čierne postavy s červenými terčmi na hlavách a veľa nich nápis „Prečo to nazývame (turistickou) sezónou, ak ich nemôžeme strieľať?“.
Napadnutie „nanečisto“
Zakročiť musel až samotný španielsky premiér Mariano Rajoy po tom, ako sa nedávno objavilo video maskovaných aktivistov, ktorí pred reštauráciou plnou turistov v Palma de Mallorca, na rovnomennom ostrove, začali strieľať svetlice a následne na vystrašených hostí hádzali konfety.
Rajoy nazval aktivistov „extrémistami, ktorí nemajú zdravý rozum“ – cestovný ruch totiž predstavuje až 12 percent príjmu španielskeho hospodárstva.
Napriek tomu sa čoskoro objavili ďalšie podobné videá so sloganom „cestovný ruch zabíja naše štvrte“. Na jednom z nich je zachytených niekoľko ľudí s kapucňami ako zastavili turistický autobus v Barcelone, rozsekali mu pneumatiky a postriekali čelné sklo farbou.
Miestne organizácie cestovného ruchu radia, aby sa návštevníci nesprávali ako „zjavní turisti“ a aby boli ohľaduplní voči domácim.
Vo Francúzsku či Grécku sú turisti vítaní
Turisti sa dovolenkovať do južnej Európy takto masovo vyberajú posledné dva roky najmä pre teroristické hrozby, ktoré číhajú v iných doposiaľ obľúbených destináciách ako Tunisko, Egypt či Turecko.
Foto: SITA/AP, Luca Bruno
Španielsku napríklad stúpla návštevnosť v prvom polroku 2017 oproti priemerom o 12 percent, teda na 36,4 miliónov turistov.
Množstvo turistov prichádzajúcich do Talianska vzrástol v roku 2016 len o 1 percento oproti predošlému roku (na necelých 56 miliónov), ale v prvej polovici roka 2017 sa ich počet zvýšil už o 4,8 percentuálneho bodu. Zahraniční návštevníci Večného mesta, Florencie či Benátok medzi rokmi 2009 až 2015 zvýšili svoje počty o 31,5 percenta.
Inak však vnímajú rozbujnený cestovný ruch v Portugalsku, ktoré očakáva tento rok rekordných 27 miliónov návštevníkov, či v Grécku, kde rovnako prepíše tabuľky 28 miliónov turistov.
Žiadny odpor domácich voči dovolenkárom tam nebadať. Rovnako dobré vzťahy majú s turistami Francúzi.
Zdroj: Traveller.com.au; Bbc.com; Huffingtonpost.com; Straitstimes.com; Wikipedia.org