Do fascinujúceho sveta dunajských luhov vás vtiahne zámok v obci Orth an der Donau. Z Bratislavy sa sem dostanete po polhodine jazdy autom.
Na ostrove zámku Schloss Orth, v Centre Národného parku Dunajské luhy, vďaka interaktívnej prehliadke nahliadnete do dunajskej fauny a flóry.
Aj vďaka nej sa dozviete, že Dunaj je najkreatívnejší počas jarných a letných záplav.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Vtedy sa jeho hladina zodvihne až o sedem metrov, voda sa vyleje z koryta do vedľajších ramien a zaplaví okolitý lužný les. Záplavy nie sú pre les pohromou. Naopak, luh je od nich existenčne závislý.
Prežíva aj vďaka tvorivej sile vody, ktorá prináša do lesa riečne bahno bohaté na živiny. Pováľané stromy sa stávajú zdrojom potrebného mŕtveho dreva, v ktorom sa rodí nový život.
Vŕby, topole a jelše sú zvyknuté stáť vo vode aj dlhší čas bez toho, aby im to uškodilo.
V dunajských luhoch má svoj domov vyše sedemsto druhov rastlín, viac než tridsať cicavcov, stovka močiarnych vtákov, plazy, obojživelníky, hmyz a päťdesiat druhov rýb.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
V areáli zámku Orth sa dajú zblízka pozorovať druhy zvierat typické pre riečne mokrade – napríklad európska korytnačka močiarna, ktorá sa v minulosti prirodzene vyskytovala v Európe. Dnes sú jej posledným stanovišťom dunajské lužné lesy.
Pozorovateľna umiestnená pod vodou, niečo ako sladkovodné akvárium, je oknom pod hladinu starého dunajského ramena. V prirodzenom prostredí môžete pozorovať ryby, mušle a vodné rastliny. Bez toho, aby ste sa namočili.
Naháňajú vám divé včely strach? Možno ho zmierni informácia, že bez týchto usilovných jedincov, ku ktorým patria aj čmeliaky, by sme mali oveľa nižšiu úrodu ovocia a zeleniny.
Suché drevo s dierami rôznych priemerov poskytuje vhodné útočisko pre mnohé druhy divých včiel a ôs. Hotel pre hmyz, ktorý sa nachádza v areáli zámku, sa dá poľahky zo starého dreva vytvoriť aj vo vašej záhrade.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Raritou regiónu je pľuzgiernik lekársky, ktorý obsahuje vo svojom tele rovnaký jed – kantaridín, ako má španielska muška. Zabudnite na odvary – z afrodiziaka sa poľahky stane smrtiaca zbraň.
Typický obyvateľ riečnych mokradí – bobor vodný, pomáha svojimi drevorubačskými aktivitami dotvárať biotop vodných plôch. Koncom 19. storočia bol na území Rakúska vykynožený, opäť sa tu usídlil až v roku 1975.
Mimochodom, vedeli ste, že jeho zuby sú pokryté tvrdou sklovinou a stále mu dorastajú?
Trochu odlišný biotop spoznáte na stanovisku so zdochlinou. Ako vysvetľuje sprievodkyňa – k životu patrí aj smrť. A my cítime, že aj zápach. Ani tomu sa milovníci prírody nevyhýbajú.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Názorne demonštrujú, že mŕtve zvieratá sú zdrojom potravy pre hmyz, muchy, mäsiarky, bzučivky, blanokrídlovce, chrobáky pestroše a hrobáriky. Tie trochu popracujú a zdochlinu kompletne rozložia.
Neovládate cudzie jazyky alebo chcete ísť na prehliadku s malými deťmi? Ani to nie je problém. Budú sa vám venovať slovenskí sprievodcovia, informačné tabule a brožúry sú aj v slovenskom jazyku.
Príbeh Habsburgovcov
Ak dáte najskôr prednosť histórii, v zámku Eckartsau sa vám otvoria dvere do rakúskych dejín a cisárskej dvornej kultúry. Od Orthu je vzdialený desať kilometrov.
Korene zámockých dejín siahajú do 12. storočia. V 18. storočí sa zmenil kamenný vodný mlyn na barokový zámok chránený vodnou priekopou. Jeho majiteľ, české knieža Kinský, ho prestaval a využíval ako poľovné sídlo.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Nad krbmi visia veľké portréty otca a matky Márie Terézie, ktorá od Kinských zámok kúpila. Hoci v ňom nebývala, darovala ho manželovi. Po smrti panovníčky zámok chátral.
Koncom 19. storočia ho s povolením cisára Františka Jozefa prevzal následník trónu František Ferdinand. Dal ho opraviť, dostavať, zaviedol do neho do neho elektrinu a centrálne kachlové kúrenie.
Vášnivý poľovník miloval nielen divú zver, ale aj Žofiu Chotekovú. Zobrali sa, ale viedenský dvor ju kvôli jej neurodzenému pôvodu neakceptoval.
Aj preto sa manželia nezúčastňovali na honosných spoločenských podujatiach a s rodinou sa utiahli na zámok.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Po sarajevskom atentáte na Františka Ferdinanda sa začala prvá svetová vojna aj začiatok konca monarchie. Podľa habsburského zákona vo Viedni bolo knieža Karol František Jozef vymenovaný za rakúskeho cisára ako Karol I. Na žiadosť Uhorska nasledovala v Budapešti jeho korunovácia za kráľa Uhorska ako Karola IV.
Keď Rakúsko a jeho spojenci prehrali vojnu, Karol s rodinou sa utiahol na zámok Eckartsau. Tu sa 13. november 1918 stal osudovým dňom monarchie.
Karol potvrdil posledný štátny dokument, odstúpenie z vlády v Uhorsku, čím po viac ako šesťsto rokoch Habsburgovci ako najstarší vladársky rod Európy odišli zo svetovej politiky. Tento aj ďalšie dokumenty z posledných chvíľ sa nachádzajú v zámockej jedálni.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Niekdajší lovecký zámok je dnes súčasťou národného parku. Exteriér zdobí takmer tridsať hektárov zelene – riaditeľ cisárskych dvorských záhrad Anton Umlauft vytvoril v roku 1898 pre následníka trónu Františka Ferdinanda novú zámockú záhradu v štýle anglického parku.
Kultivovaný park plynulo prechádza do Národného parku Dunajské lužné lesy.
Príbeh posledných rodín Rakúsko-Uhorska vám v zámku Eckartsau vyrozprávajú aj v slovenčine. Deväť dní, ktoré pripadajú na naše sviatky alebo dni pracovného pokoja, robia návštevníkom spoločnosť slovenskí sprievodcovia.
Stačí si otvoriť webovú stránku zámku, kde sa dozviete presné termíny slovenských dní.
Hlavnú časť prehliadky zámku tvorí prechádzka jeho komnatami, zariadenými zväčša v barokovom štýle. Veľká časť nábytku, ale aj tapety na stenách, patria medzi pôvodné zariadenia Eckartsau.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Reprezentatívne priestory zámku striedajú komnaty, ktoré najviac prezrádzajú o bežných dňoch obyvateľov zámku.
Stačí sa presunúť na tajomnú povalu – tam, kde bývalo služobníctvo. Uvidíte na tú dobu progresívnych pomocníkov domácnosti – odstredivku, žehličku, šijací stroj či vykachličkovanú vaňu so sprchou.
O pár poschodí nižšie, v pivnici sa nachádza dômyselná chladnička. Samozrejme, nie na elektrinu. Potraviny v nej chladil ľad vypílený zo zamrznutých ramien Dunaja.
Od slovenskej sprievodkyne sa dozviete, prečo cisár Karol IV. schoval v knižnici svoje vreckové hodinky a čia kostra zavinutá do vyšívanej textílie spočíva v sklenej truhle v zámockej kaplnke.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Prezradí vám, ako bohyňa lovu Diana chráni lovcov aj cnosť lesných nýmf, o čom v Eckartsau sníval následník trónu František Ferdinand alebo kde rastú rozprávkové stromy, ktorých listnaté závoje vás bezpečne ukryjú.
Pre tých, čo majú radi dômyselné hlavolamy, je pripravená zamknutá truhlica. Podarí sa vám ju otvoriť a zistiť, čo sa v nej nachádza?
Zapáčili sa vám reprezentatívne priestory zámku, záhrada a svoj deň D máte pred sebou? Svoje áno si môžete povedať priamo v Eckartsau – pod baldachýnom zo zelených bukových listov.
Zámok už druhýkrát získal titul najobľúbenejšieho svadobného miesta v Rakúsku. Aj päťdesiatku môžete osláviť v prítomnosti duchov monarchie.
Foto: Jana Kollárová, Pravda