Skôr ako nimi začnete kráčať, prejdete cez tri hradné brány, tmavý tunel a dostanete sa na kamenné nádvorie, kde je prvá z troch častí – Dolný hrad s Turzovým palácom. Jednotlivé časti hradu a stavby dokonale kopírujú terén a tvar strmého hradného brala, na ktorého terasách boli budované vo výške 112 metrov nad riekou Orava. Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca a tretieho paláca – Jána z Dubovca. Najvyššia a najstaršia časť hradu je citadela.
Citadela bola postavená v 13. storočí a slúžila na obranu hradu. „V citadele bývali vojaci, ktorí sa do nej dostali po rebríkoch alebo sa šplhali po lanách, čo bolo veľmi náročné,“ priblížila sprievodkyňa hradnou históriou Martina Štefánková. Veľké stavebné úpravy sa na hrade diali v 15. a na začiatku 16. storočia, keď bol postavený obytný palác v strednej časti.
Stavitelia posilnili aj obranný systém, okrem iného aj kruhovými baštami po bokoch. Na strednom nádvorí v súčasnosti prebieha archeologický výskum. Hradná studňa je z roku 1565. „Kopali ju dva roky. Pôvodne bola hlboká 90 metrov, pretože sa museli prekopať k rieke Orava. Po požiari mala 67 metrov a v súčasnosti je jej hĺbka 60 metrov,“ informuje sprievodkyňa.
Najviac stavebne sa hradný komplex rozrástol a vlastne aj získal súčasnú podobu v 16. a 17. storočí, keď patril Turzovcom. V roku 1800 ho však postihol ničivý požiar. Horelo 14 dní a zničené boli všetky miestnosti okrem Západnej bašty. Jej odolnosť sa pripisuje hrubým múrom, ktoré ju ochránili. Škody na hrade sa snažil zmierniť záchrannými prácami František Ziči a na začiatku 20. storočia dal strednú časť hradu zreštaurovať Jozef Pálfi. Veľká generálna oprava prebehla v roku 1953 až 1968.
V novodobej histórii je správcom stredovekého hradu Oravské múzeum. V jeho priestoroch zriadilo etnografickú, prírodovednú aj historickú expozíciu. V sálach a salónikoch sú originálne obrazy hradných pánov, županov Oravskej stolice, nachádza sa tam dobový nábytok, porcelán, kachľové pece či kópia benátskeho zrkadla. Návštevníci prechádzajú tajomnými zákutiami, obrannými baštami, delovými sálami, erbovou miestnosťou či maličkou izbicou pre slúžku. Alebo zbrojnicou s originálnymi zbraňami i kópiami zo 16. storočia, kde je aj 7-kilový meč či 30 kilogramov vážiace brnenie.
Oravský hrad patrí k tým najkrajším a najnavštevovanejším na Slovensku. Aj dnes je nedobytný ako výrazná dominanta Oravy. Upútal aj filmárov. Prvých už v roku 1922, keď sa nakrúcal prvý nemý film – Upír z Nosferatu. A tiež Dračie srdce 2, Kráľ Drozdia brada, Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš a iné.
Tipy na výlety na hrady a zámky
Hrad Strečno
Od 26. do 31. júla pokračuje podujatie Letné príbehy hradu Strečno. Okrem strečnianskych rozprávok sú pripravené aj stredoveké obrázky z dielne Frankensteinovho brata. Hrad je otvorený denne od 9. do 18. hodiny.
Sobášny palác v Bytči
Svadobný palác dal siedmim dcéram postaviť Juraj Turzo. Je súčasťou bytčianskeho kaštieľa. Otvorený od utorka do nedele, od 9. do 17. hodiny. Je tam stála výstava o slovenských pamiatkach UNESCO a od augusta výstava o najväčšom skalnom meste Súľovských skalách.
Budatínsky hrad
Stredoveký hrad na sútoku Váhu a Kysuce je možné obdivovať len zvonku. Z dôvodu rekonštrukcie je zatvorený, je však možné pozrieť si výstavy a iné podujatia v jeho areáli, od utorka do nedele od 9. do 17. hodiny.
Lietavský hrad
Patrí k najrozsiahlejším zrúcaninám na Slovensku. Dostupný je nenáročnou túrou cez les. Na hrade už od roku 2003 pracujú dobrovoľníci, ktorí sa ho snažia zachrániť. Hrad je na zozname takmer stovky najohrozenejších svetových pamiatok na rok 2010.
