Slovenčina nie je najťažší jazyk na svete. Toto je 10 omnoho zložitejších

, 21.10.2017 07:00
lízanka - farbivá v sladkostiach
Ktorý jazyk je najťažší? Autor:

Určite ste sa už stretli s tvrdením, že výslovnosť či gramatika nášho rodného jazyka je najnáročnejšia spomedzi všetkých rečí. Sklameme (či potešíme) vás, sú omnoho náročnejšie.

Podľa viacerých kritérií sa najjednoduchšie učí francúzština. Najmä pre anglicky hovoriacich ľudí je tento románsky jazyk relatívne ľahký. Americký Foreign Service Institute, ktorý pripravuje na kariéru diplomatov a školí ich v cudzích jazykoch, zostavil zoznam tých, ktorých naučenie trvá najdlhšie (aj keď rýchlosť učenia je subjektívna).

Japončina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 2 200
  • Počet rodených hovoriacich: 122 000 000

Študenti japonského jazyka si musia zapamätať tisíce znakov a zabojovať s tromi rôznymi systémami písania (Kanji, Hiragana a Katakana) a číselným systémom s dvomi rôznymi výslovnosťami. Okrem toho je japončina veľmi kontextovým jazykom. Formy, ktorými sa hovorí s rodinou, priateľmi, so seniormi, ženami, s mužmi aj s deťmi sú odlišné, takže hovoriaci musia starostlivo vybrať slová, aby sa vyhli nevhodným výrazom.

Zaujímavosťou je, že najviac japonsky hovoriacich ľudí mimo Japonska žije v Brazílii, okolo 1,5 milióna.

Čínština (mandarínska a kantonská)

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 2 200
  • Počet rodených hovoriacich: 1,2 miliardy (asi jeden z piatich obyvateľov sveta)

Podobne ako v japončine, aj čínština si vyžaduje pochopenie tisícov znakov. Hovorí sa, že znalosť 3000 znakov vám umožní čítať noviny, zatiaľ čo vysoko vzdelaný človek dokáže pochopiť 8 000 znakov – z celkového počtu viac ako 50 000.

Zahraniční študenti musia tiež bojovať s tým, že čínština je tónový jazyk, teda význam slova sa mení v závislosti od tónu, akým sa vysloví. Žiaci čínštiny sa tiež sťažujú na nedostatok intuitívnosti jazyka, teda sa niekedy stane, že nepoužívaný znak môžete úplne zabudnúť.

Kórejčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 2 200
  • Počet rodených hovoriacich: 66,3 milióna

Kórejčina má dva rôzne numerické systémy a žiadny preukázateľný vzťah k iným jazykom. Kórejčina je tiež kontextový jazyk podobný japončine. Jedna veta v kórejčine sa dá povedať troma rôznymi spôsobmi, založenými na vzťahu medzi rečníkom a poslucháčom.

Možno najzložitejšia zo všetkého je skutočnosť, že slovesá sa dajú vyjadriť stovkami spôsobov závisiacich od nálady, veku, napätia.

Viete, ako sa kórejsky povie „švajčiarsky armádny nôž“? „Maekgaibeo kal.“ Kal je kórejské slovo, ale „maekgaibeo“ údajne pochádza z mena MacGyver, rovnomenného televízneho seriálu z 80. rokov o vynaliezavom tajnom agentovi, ktorý sa pomocou švajčiarskeho armádneho noža dostal z každého nebezpečenstva.

Arabčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 2 200
  • Počet rodených hovoriacich: 221 miliónov

Arabských znakov je omnoho menej ako čínskych alebo japonských, ale na prvý pohľad môžu vyzerať rovnako odstrašujúco. Obsahuje 28 písmen doplnených o tri samohlásky, ale väčšina písmen má štyri rôzne formy v závislosti od toho, či sú samostatné, na začiatku, na konci alebo v polovici vety. Navyše môže byť ťažké zvládnuť arabskú výslovnosť.

Navyše sloveso v prítomnom čase môže mať v arabčine 13 foriem kombinujúcich osobu (prvú, druhú alebo tretiu), číslo (jednotné, dvojité alebo množné) a pohlavie (mužské alebo ženské). Najstaršou formou arabskej literatúry je poézia.

Estónčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 1 100
  • Počet rodených hovoriacich: 1,2 milióna

Estónčina je klasifikovaná ako ťažký jazyk, pretože pracuje so 14 pádmi. Spoluhlásky a samohlásky sa v estónskom jazyku vyskytujú v troch dĺžkach (krátke, dlhé, veľmi dlhé) a často menia význam slova (lina je „plátno“, zatiaľ čo linna je „mesto“). Navyše estónčina má 25 druhov zdvojení susediacich samohlások v rámci tej istej slabiky a tiež mnohé výnimky z definovaných pravidiel gramatiky.

Napriek tomu má Estónsko celosvetovo druhú najvyššiu mieru gramotnosti – takmer 100 %. (Pre porovnanie, napríklad Veľká Británia má 99 %, USA 99 %, Kanada 99 % a Austrália 96 %).

Fínčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 1 100
  • Počet rodených hovoriacich: 5 miliónov

Fínčina je spolu s maďarčinou a estónčinou ugrofínskym jazykom. Napriek tomu, že táto rodina jazykov má korene v Európe, nemá germánske, ani latinské vplyvy. Podobne ako estónčina, aj fínčina je ťažká kvôli gramatike, má 15 pádov v jednotnom a 16 v množnom čísle.

Najdlhšie fínske slovo pozostáva zo 61 písmen. „Lentokonesuih­kuturbiinimoot­toriapumekaanik­koaliupseeriop­pilas“ znamená „mechanik asistenta motorového prúdového turbínového letúňa, poddôstojník, ktorý sa podieľa na výcviku“.

Maďarčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 1 100
  • Počet rodených hovoriacich: 13 miliónov

V maďarčine sa vlastníctvo či číslo vyjadruje 18 rôznymi príponami namiesto menenia poradia slov. To znamená, že veta môže mať niekoľko významov, stačí, ak sa mierne zmenia prípony.

Maďarčina má tiež mnoho unikátnych samohlások (á, é, ó, ö, ő, ú, ü, ű, í) a spoluhláskových párov (ty, gy, ny, sz, zs, dzs, dz, ly, cs) so špecifickou výslovnosťou.

Mongolčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 1 100
  • Počet rodených hovoriacich: 5,7 milióna

Mongolský systém písma sa vyvinul v niekoľkých vlnách a v súčasnosti má dva hlavné typy: tradičná mongolská abeceda, ktorá sa číta vertikálne a používa sa vo vnútornom Mongolsku, a cyrilická abeceda, ktorá sa číta horizontálne a používa sa v každodennom živote a na internete. Mongolčina je náročná, pretože operuje aj s mnohými pádmi odlíšenými príponami, ktoré menia význam celej vety.

Najstarší známy mongolský text je z roku 1224. Ide o športovú správu, ktorá zaznamenáva lukostreľbu Džingischánovho synovca.

Vietnamčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 1 100
  • Počet rodených hovoriacich: 68,6 milióna

Podobne ako čínština, aj vietnamčina je tónový jazyk. Existuje šesť tónov označených rôznymi symbolmi, z ktorých každý mení význam slova. Napríklad veta „Ban bạn bán bàn bẩn“ znamená Priateľ Ban predáva špinavé stoly.

Vietnamčina je oficiálne uznávaným menšinovým jazykom v Českej republike.

Thajčina

  • Počet hodín potrebných na naučenie: 1 100
  • Počet rodených hovoriacich: 20,4 milióna

Thajčina sa do tohto rebríčka dostala preto, že je tiež tónovým jazykom. Používa päť rôznych tónov, ktoré môžu zmeniť kontext toho, čo sa hovorí. Výslovnosť je tiež veľmi dôležitá. Thajské znaky ก, ข, ฃ, ค, ฅ, ฆ sú rovnocenné písmenu K, ale všetky majú jemné rozdiely vo výslovnosti.

Thajské slová majú zvyčajne iba jednu slabiku. Viacslabičné slová prišli do jazyka zo sanskritu alebo jazyka pali.

Zdroj: Matadornetwor­k.com; Atlasandboots.com

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#reč #jazyk #cudzí jazyk
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk