Foto: Libor Sváček
Možno niekoho zarazí miesto inštalácie fotografií: barok a letisko? Je to však prirodzené. Fotograf Libor Sváček je totiž lietajúci fotograf – a to doslova. Fotí nielen z lietadiel, ktoré riadia piloti, ale je v tomto smere sebestačný. Sám lieta a z lietadiel loví snímky. Odváži sa aj na štvorsedadlových lietadielkach pri „otvorených oknách i dverách“.
Samozrejme, v dnešnej dobe využíva aj drony. A to nielen vonku, ale aj v uzavretých, napríklad chrámových priestoroch. Sváček dosahuje týmto spôsobom snímania skutočnosti neobyčajné pohľady. Nafotí to, čo by statická optika nedokázala.
Barok v knižke
Na výstave, ktorá divákom predstaví veľkoformátové fotografie z práve vychádzajúcej knižky Česko barokní, to jasne vidno. Rôzne objekty z celého Česka – od Prahy, cez Kuks, Kutnú Horu, Sedlec, Kroměříž, Olomouc, Klokoty až po Český Krumlov, kde fotograf Sváček žije, sú nasnímané aj s okolím, s prírodou, panoramaticky.
Sváčkove fotografie prinášajú nielen poznanie zaujímavých objektov, ale je to aj silný zážitok pre oči. Snímky vyzerajú ako z exotických krajín, ako by sa fotilo niekde v dažďových pralesoch, ale po prečítaní sprievodného textu sa ukáže, že ide napríklad o meandre Vltavy. Na mape vyzerajú celkom inak, ako keď ich nafotí niekto z výšky a odhalí ich zvláštne kľukatenie v reáli.
„Obyčajné“ fotenie na to nestačí. Takže Libor Sváček prichádza s celkom novými pohľadmi na svet, na krajinu, na architektúru. Jeho objektív umocňuje práve aj vnímanie českého baroka, ktorému je venovaný v Česku celý tento rok. Divák musí uznať, že tam majú množstvo umeleckých skvostov a že sa o ne vzorne starajú.
Liborovi Sváčkovi však pózujú aj končiare hôr, lesy, oblaky a aj blesky. Nafotí hmlisté nálady aj pôvab fontán, pôdorys mesta, dôstojnosť sakrálnych stavieb, vôňu záhrad, svieže ráno aj clivý večer. Vidno, že je to jeho vášeň.
Dron lieta ako vták
Pred otvorením výstavy na bratislavskom letisku sa Libor Sváček stretol na tlačovej konferencii s novinármi, ale aj so slovenskými fotografmi. Vo fotografickej branži je už totiž uznávanou kapacitou. Na stretnutí sa podelil o svoje skúsenosti najmä z mobilného fotenia – porozprával o tom, ako začal lietať a ako fotí s dronmi. Priznal, že spočiatku mal aj on problémy s tým, aby prekonal nevoľnosť (často letí malým lietadielkom), ale vraj po niekoľkých rokoch si človek zvykne.
Foto: Libor Sváček
Zaujímavá bola práve pasáž o dronoch. Tento moderný spôsob fotenia a nakrúcania dokáže zázraky. Sú to zábery, na ktoré by človek bez vynaliezavej techniky nemal – dron si vyletí do výšky a plachtí, dostane sa kamkoľvek a zvečňuje. Má pre seba celý obzor, letí naozaj ako vták a v jeho záberoch je naozaj niečo živočíšne smelé a prirodzené. Lenže – drony by takto mohli aj všeličo navyvádzať. Nazerať (a fotiť) aj tam, kde je to zakázané, súkromné, strážené, tajné…
A potom aj dron sa môže zrútiť ako lietadlo a keďže ide niekedy o dosť veľké a ťažké objekty, mohol by aj ublížiť. Niektoré drony tiež nepríjemne bzučia a otravujú ľudí zvukom. Aj o tom sa zmienil Libor Sváček. Objasnil všetky úskalia fotenia dronmi, ktoré už zmapovala aj legislatíva, a tak na fotenie s istými typmi dronov treba povolenie, čo situáciu sťažuje.
Profesionálny fotograf je však skúsený, všetko má vybavené, a tak môže s dronmi a s lietadlami fotiť naozaj nevídané-neslýchané. Napríklad čarovnú architektúru s malebným západom slnka. Má to až atribúty gýča, ako poznamenal on sám, ale je to reál, ktorý vytvorila príroda. Sváčkove fotografie poskytujú informáciu a dávajú aj pocit, že sladká krása nie je hriech.
Foto: Libor Sváček