Sám by som tam netrafil, preto ma tam našťastie vzal Slovák Michal, ktorý je v Hanoji už dlhšie. Odporučil mi vietnamskú kávu s penou vyrobenou z vyšľahaného vajíčka a kondenzovaného mlieka. Bola to naozaj pochúťka a ak sa chystáte do Hanoja, pokojne mi napíšte a ja vám dám adresu kaviarne, aby ste si na nej pochutnali tiež.
Druhé miesto, ktoré som navštívil, sa nachádza neďaleko železničnej stanice. Ide o ulicu, po ktorej priamo prechádza každý deň vlak. Špecifickou ju robí to, že je len o pár centimetrov širšia, ako samotný vlak. Ten teda prechádza tesne okolo domov. V minulosti si ľudia tie domy postavili vedľa koľajníc preto, aby bývali čo najbližšie k železničnej stanici. Dnes však niektorí majitelia už ani nevedia, kde stanica je.
Vlak má prechádzať týmto miestom dvakrát za deň. Po 15-tej a po 19-tej. Ten prvý nešiel, no druhý našťastie áno. Aj keď to už bolo za tmy, bolo naozaj zaujímavé vidieť, ako sa to železné monštrum valí tesne okolo mňa.
Odtiaľ to bolo na stanicu už len na skok. Vopred kúpený lístok mi všetko uľahčil a v pokoji som počkal, kým pristavia vlak. Lístok sa dá rezervovať cez internet, no zaplatiť sa dá len s vietnamskou platobnou kartou. Preto je potrebné kontaktovať nejakú miestnu agentúru, ísť si ho kúpiť v predstihu na stanicu alebo je tu aj tretia možnosť, ktorú som využil ja. (Tá však nie je zrejme možná pre každého.) Totiž, mám kamarátku Vietnamku. Poslal som jej moju rezerváciu, ona to zaplatila cez svoju kartu a ja som jej potom vrátil peniaze v hotovosti.
Ide sa!