Lanovka na Lomnický štít bola svetovou rekordérkou

10.04.2010 09:50, aktualizované: 10:00
Lanovka, Lomnický štít
Lanovka na Lomnický štít. Autor:

Patrí k najväčším technickým atrakciám Vysokých Tatier. Od svojho vzniku až do roku 1956 držala dĺžkou dráhy 5 428 metrov svetový primát medzi osobnými lanovkami. Už bezmála 70 rokov slúži návštevníkom slovenských veľhôr. Pre mnohých zostáva pohľad z vrcholu Lomnického štítu nezabudnuteľným zážitkom na celý život.

Horný úsek visutej lanovky od Skalnatého plesa až na druhý najvyšší tatranský štít dnes obsluhuje supermoderná kabína švajčiarskej firmy Von Roll. Premávať začala v júni 1989. Z pôvodnej dolnej časti lanovej dráhy od Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso však dnes zostali už len ruiny. Od roku 1999 nefunguje. Svoj „death day“ však zažila oveľa skôr, ako posledný raz vyviezla ľudí či náklad.

Mnohí Tatranci by si ešte spomenuli na osudný 15. september 1973, keď sa na spodnom úseku lanovky udiala tragická havária. Predznamenala ju výmena lán v roku 1958. Šesťpramenné spletané napínacie laná, ktoré sa používali od počiatku prevádzky, nahradili vtedy laná vinuté v niekoľkých vrstvách. Hoci vrchné drôty 21 nasledujúcich rokov vyzerali ako nové, tie skryté vnútri sa potichu menili na kúsky hrdze. Nik to netušil, až kým nenastala katastrofa.

Voz s číslom 1, ktorý bol v okamihu pretrhnutia napínacieho lana asi 130 metrov pod stanicou Skalnaté pleso, pomaly spadol na zem a prevrátil sa dolu po prudkom svahu. Nehoda si vyžiadala smrť jednej ženy, na ktorú spadla v kabíne uvoľnená skrinka. Prevádzku od Lomnice sa podarilo obnoviť až 15. februára 1975.

Bez medzistanice to nešlo

„Spočiatku tu bol sen postaviť lanovku na najvyšší Gerlachovský štít. Pri vtedajších technických možnostiach sa však ešte nedal realizovať,“ hovorí majiteľ portálu www.lanovky.sk Peter Brňák. V roku 1934 sa preto rozhodlo, že „vyvoleným“ bude jeho nižší sused. Stavbu lanovky za štátne peniaze presadil vďaka kontaktom na najvyššie politické špičky vtedajší riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh.

V máji 1936 začali podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča stavať budovu dolnej stanice v Tatranskej Lomnici. Už do roka a čosi ju spojazdnili k stanici Skalnaté pleso. Dva jej vozne na tomto prvom úseku premávali kyvadlovým systémom – jeden zhora, druhý zdola – a stretávali sa na polceste v medzistanici Štart. „V tom čase sa totiž ešte nedalo vyrobiť potrebné, viac ako štyri kilometre dlhé lano, ktoré by úsek spojilo bez medzistanice,“ zdôvodňuje Brňák.

Spočiatku mali vozne aj otvorenú časť, prispôsobenú na odkladanie lyží. Keď v roku 1956 prešla dráha prvou veľkou rekonštrukciou, vymenili ich za nové, už úplne zatvorené.

Prevádzku na prvom úseku neskôr významne ovplyvnila v 70. rokoch prístavba novej kabínovej lanovky, ktorá mala pomôcť zvýšiť prepravnú kapacitu v súvislosti s tatranským šampionátom v klasickom lyžovaní. Jej dolná stanica v Tatranskej Lomnici bola síce oproti visutej lanovke o čosi západnejšie, no od medzistanice Štart až po Skalnaté pleso mali obe súbežné trate. Po vážnej nehode v roku 1992, keď sa na nej zabili študenti, prešla veľkou rekonštrukciou a slúži dodnes.

Lano sa šúchalo o skalu

V auguste 1936 sa začalo so stavbou vrcholovej stanice na Lomnickom štíte. „Táto šesťpodlažná budova je dodnes najvyššie obývaným miestom Slovenska,“ pripomína Brňák. Dokončili ju v roku 1940, keď sa uskutočnila aj prvá skúšobná jazda visutej lanovky zo Skalnatého plesa celkom nahor.

Výstavba druhého úseku bola mimoriadne zložitá. Vrchol štítu bol zväčša zasnežený, až do natiahnutia lana vynášali nahor stavebný materiál horskí nosiči. Lanovku uviedli do bežnej prevádzky v decembri 1941.

„Pôvodne mal byť druhý úsek bez podpery, ale lano sa po natiahnutí šúchalo o skalu, takže napokon v tom mieste bez statických výpočtov jednu podperu postavili,“ pridáva Brňák ďalšiu zaujímavosť. Túto podperu odstránili pri výmene technologických zariadení v rokoch 1986 až 1989.

V rokoch 1954 až 1955 na Lomnickom štíte pristavili meteorologickú stanicu. V roku 1943 bolo na Skalnatom plese založené Štátne observatórium – Hvezdáreň, neskôr aj Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied. Od roku 1963 sú tieto stavby spolu so stanicou Štart a hotelom Encián na Skalnatom plese chránenými kultúrnymi pamiatkami.

Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso (prvý úsek – už mimo prevádzky)

  • typ lanovej dráhy osobná visutá dvojlanová dráha kyvadlového systému s pevným uchytením kabín
  • výrobca František Wiesner, Chrudim (Československo)
  • počet kabín 2
  • výstavba 1936 – 1937
  • uvedenie do prevádzky 22. december 1937 (jazdila do jesene 1999)
  • prepravná kapacita 52 osôb/h plus sprievodca v lete a 78 osôb/plus sprievodca v zime
  • dolná stanica 898 m n. m. (Tatranská Lomnica)
  • horná stanica 1 764 m n. m. (Lomnický štít), s medzistanicou 1 165 m n. m. (Štart)
  • šikmá dĺžka 4 137 m
  • prevýšenie 866 m
  • max. dopravná rýchlosť 4,0 m/s, neskôr zvýšená na 6 m/s
  • čas jazdy 22,5 min.

Skalnaté pleso – Lomnický štít (druhý úsek)

  • typ lanovej dráhy osobná visutá dvojlanová dráha kyvadlového systému s pevným uchytením kabín
  • výrobca Von Roll, kabína Gangloff (Švajčiarsko)
  • počet kabín 2
  • výstavba 1986 – 1989
  • uvedenie do prevádzky 24. júna 1989
  • prepravná kapacita 45 osôb/h
  • dolná stanica 1 764 m n. m. (Skalnaté pleso)
  • horná stanica 2 625 m n. m. (Lomnický štít)
  • šikmá dĺžka 1 867 m
  • prevýšenie 868 m
  • max. dopravná rýchlosť 4,1 m/s
  • čas jazdy 8,8 min.

Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso (súčasná verzia)

  • typ lanovej dráhy osobná visutá jednolanová dráha obežného systému s odpojiteľnými kabínami
  • výrobca Girak, Korneuburg (Rakúsko)
  • počet vozňov po medzistanicu Štart 58, od nej po Skalnaté pleso 50
  • výstavba 1994 – 1995 (rekonštrukcia po tragédii v roku 1992)
  • uvedenie do prevádzky 4. augusta 1995
  • prepravná kapacita 900 osôb/h
  • dolná stanica 903 m n. m. (Tatranská Lomnica)
  • horná stanica 1 772 m n. m. (Skalnaté pleso), s medzistanicou 1 172 m n. m. (Štart)
  • šikmá dĺžka 3 808 m
  • prevýšenie 868 m
  • max. dopravná rýchlosť 5,0 m/s
  • čas jazdy 12,4 min.

Cesta až na vrchol

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk