Z vitrín sa blýskajú naleštené prilby, krásne zdobené jatagány, pušky šešhane, mosadzný kalamár či kanvica. „Jatagány so zvláštnou rukoväťou sú zbraňou pechoty. Hovorí sa, a môže to byť pravda, že keď Turci chceli ťažkou puškou dobre zamieriť, tak jatagán zapichli hrotom do zeme a rukoväťou položili pušku,“ vysvetlil kurátor výstavy Zoltán Drenko.
Za sprievodu tureckých melódií môžu návštevníci nakuknúť do stanu, ktorý je v slovenských končinách unikátom. Poľný príbytok bojovníkov zdobí bohatá ornamentálna tvorba. Oblúky prikrášľuje báseň o neveste, ktorej sa v stane majú splniť všetky túžby. Tureckí návštevníci zase obdivne pozerajú na ručne vyšívanú chrámovú oponu s nápismi z Koránu. Obe vzácnosti poskytol kaštieľ v Betliari. Pod oponou stojí vyrezávaný podstavec pod Korán a modlitebný koberček.
Návštevník prechádza výstavou od vojenských artefaktov k úžitkovým predmetom. Turci ako známi a tuhí fajčiari priniesli so sebou tabak. Na prehliadke sú vystavené malé hlinené fajočky. Vedľa nich sa v skrinke tiesni findža – malá šálka na kávu.
Azda jednou z najzaujímavejších vecí je drevená píšťala, ktorú darovali Turci Rimavskej Sobote za záchranu života ich veliteľa z pevnosti Sobôtka. „Keď kresťania dobyli pevnosť, veliteľovi sa podarilo ukryť v lese. Vyhladovaného a vyčerpaného ho našli dvaja muži z Rimavskej Soboty a prepašovali do mesta. Situácia bola nebezpečná. Zdesené vedenie mesta im dalo rozkaz, aby ho odniesli na turecké územie. Tak ho prepašovali pod slamou v rebrináku,“ povedal Drenko.
Za ochranu platil slovenský ľud Turkom malými striebornými mincami akčami. „Ako platidlo používali aj zlaté mince altyny, ale tie sú vzácnosťou. Jediný kus je v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Tú sme však na výstavu odmietli, lebo by ju tu niekto musel strážiť s pištoľami,“ zažartoval Drenko.
Po Osmanoch ostal na strechách viac ako štyridsiatich kostolov polmesiac. Evanjelici v Cinobani dodnes používajú pocínovanú medenú misu s arabským nápisom ako krstiteľnicu.
„Tvorca jestvujúcich, Kráľ kráľov, Pán svetov! Rôznymi národmi si okrášlil túto zem, státisícom ľudí dávaš silu, vlasť a šťastie. Prečo ich činíš našimi zajatcami a nás ich zajatcami?“ napísal turecký cestovateľ Evlijá Čelebi po prehliadke Košíc pred viac ako tristo rokmi. Úryvky z jeho Knihy cestovania dotvárajú atmosféru zo 16. a 17. storočia. Výstava, ktorá približuje 150-ročnú históriu Turkov na Slovensku, potrvá do 13. júna.
Kostol s polmesiacom chránil dedinu
Vpádom Turkov sa zaoberal už v roku 1968. Vtedy viedol záchranný archeologický výskum zničeného tureckého hradu Sobôtka pri Rimavskej Sobote. Materiál pre výstavu Turci na Slovensku dal dohromady v Komárne a vo Fiľakove. Kurátor Zoltán Drenko ju pred pár dňami uviedol v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
História dokazuje, že Turci boli pri vpádoch na Slovensko ukrutní. Boli však v niečom aj prínosní?
Je známe, že Turci vypaľovali slovenské dediny, zabíjali ľudí alebo ich odvliekli do otroctva. Je však smutné, že po porážke Turkov, kresťania zničili krásne turecké stavby. Kde sa Turci usadili, tam postavili mešity s minaretmi, kúpele, mauzóleá. A o to všetko sme prišli. Ich prínos je hlavne pre múzeá. V nich je mnoho zbraní aj ďalších vzácnych predmetov. Sú to senzačné unikáty, aj samotní Turci otvárajú ústa, aké poklady máme.
Aké predmety a zvyky priniesli na Slovensko?
Obohatili slovenčinu o niektoré slová ako káva, čaj, višne, čižmy či findža. Z toho, že slovo káva prešlo do nášho jazyka, vidno, že Slovákov naučili piť kávu práve Turci. A priniesli aj niektoré druhy hrozna, gaštany alebo kukuricu. A tí huncúti zaviedli do Európy aj fajčenie. Preto sa dodnes hovorí, že niekto fajčí ako Turek.
Prispeli Turci k tomu, že slovenské ženy sú jedny z najkrajších?
Určite áno. Turci boli nižší, ale fešáci. Nemali tu len frajerky, ale sa aj riadne oženili. Keď habsburské vojská dobyli Fiľakovský hrad, okolo tristo Turkov ostalo žiť na tomto území.
A spriatelili sa so slovenskými obyvateľmi?
Žiadny Turek nesmel dedine alebo mestečku ublížiť. Doklad priateľstva medzi Turkami a evanjelikmi je obec Cinobaňa. V nej je kovová misa, ktorá slúži ako krstiteľnica. Niektoré kostoly si na vrchole veže ponechali polmesiac. Čo to znamená? Takých kostolov je v oblasti Gemera okolo štyridsať. Sú len na vežiach evanjelických kostolov. Vyzerá to tak, že keď si dediny pripevnili na vežu polmesiac, boli chránené.
Prečo Turci vyhubili mnohé dediny?
Žiadali od miest a dedín, aby sa poddali a platili dane – buď v peniazoch, alebo v naturáliách. Keď zaplatili, Turci im dali potvrdenie, že splnili povinnosť.
A ak nezaplatili?
Najprv dostávali písomné výzvy. Keď neuposlúchli, dostali list, v ktorom im Turci hnusne nadávali, napríklad ,,vy neveriaci psi!“ alebo ,,hlavy vám odrežeme a na kôl vás nastokneme!“ To naozaj urobili s tými, ktorí neposlúchli ani po treťom varovnom liste.