Kuriózne výtvory, zrodené zo spojenia autobusového návesu a ťahača s kabínou nákladného vozidla, vznikli v 90. rokoch v „osobitnom období“ po rozpade najväčšieho kubánskeho spojenca, Sovietskeho zväzu.
„Nastúpite jednými dverami. A keď vystúpite druhými, budete už v treťom mesiaci,“ varuje novinárku žoviálny päťdesiatnik. Kubánci vraj „ťavami“ tiež prezývajú „filmy s hviezdičkou“, pretože aj na palube dopravného prostriedku sa odohrávajú scény plné sexu, násilia a sprostých slov. Len na rozdiel od televíznych filmov zo sobotňajšej noci sa to isté deje uprostred troch stoviek ľudí, namačkaných ako sardinky v konzerve.
Sedemnásťročná gymnazistka Yusleidy, ktorá je práve poza školu, aby sa mohla túlať po Havane, hovorí to isté. „Najhoršia je tlačenica. Niektorí sa na teba lepia, pretože nemôžu nič robiť, ale niektorí si to ešte pochvaľujú,“ hnevá sa a pritom sa snaží uhnúť pľuvancom, ktoré prileteli od druhého cestujúceho.
Dobrodružstvo sa začína dávno pred nástupom. V ranných a popoludňajších špičkách musia pasažieri vystáť dlhú frontu pri čakaní na spoj. Prísť včas do práce znamená heroický výkon. Ale cestovné je bezkonkurenčné, pätina kubánskeho pesa, čiže 0,007 amerického dolára; priemerná mzda sa pohybuje okolo desiatich dolárov.
Jazda v „normálnom“ autobuse, ktorým často bývajú vyslúžilé školské autobusy, je päťkrát drahšia. Cestovný lístok stojí rovnaké peso.
Mikrobusy alebo súkromné taxíky v podobe rozvrzaných lád, prepravujúcich hneď niekoľko pasažierov, stelesňujú pre Kubánca naozajstný luxus, so sadzbami za jazdu okolo 50 centov až jedného dolára, aj keď „čierne taxíky“ bývajú lacnejšie.
Pre presun z provincie do provincie sa zdá ideálne autostop, ktorému sa oddávajú stovky Kubáncov, mladých aj starých, mužov i žien, postávajících na krajnici. Dúfajú, že pri nich zastaví stará obrovská chevroletka, chrysler alebo fordka po prarodičoch.
Na morskom nábreží Malecon mladá lekárka už hodinu čaká na auto, ktoré by ju odviezlo do stovky kilometrov vzdialeného Matanzas za chorou dcérou. Ďalšej tridsiatničke z Havany vysvetľuje, že prestala pracovať, pretože musela dávať dve tretiny platu na dochádzanie taxíkmi.
Vláda uznala závažnosť problémov v doprave, ktoré pripisuje americkému embargu a prekážkam pri nákupe vozidiel a náhradných dielov. „Po mnohých rokoch zhoršovania vidíme, ako sa rúca celý dopravný systém. Potrebujeme množstvo prostriedkov, času, infraštruktúry a prísnu disciplínu,“ vyhlásil v decembri Raúl Castro.