Železnice nie sú železné
Nemecké slovo Eisenbahn (doslova železná trať), rovnako ako slovenské – železnica, obsahuje slovo železo.
Toto pomenovanie vzniklo ešte skôr, ako sa na koľajnice vybrala prvá parná lokomotíva. Pred ňou ťahali kone po železných tratiach ťažobného regiónu Porúrie vozy naložené uhlím.
Aj keď časom železo nahradila pevnejšia oceľ, pomenovanie ostalo.
Prvá medzinárodná vlaková linka bola nemecká
Prvý cezhraničný vlak spájal Kolín a belgické mesto Antverpy. Trať za 4 roky postavila spoločnosť Rhenish Railway Company a do užívania ju odovzdala v roku 1843.
S touto myšlienkou však prišlo práve Belgicko, mladý štát s čerstvou nezávislosťou od Holandska, ktoré v takejto medzinárodnej trati videlo potenciál na svoj rýchlejší rozvoj.
V Nemecku vznikla prvá elektrická lokomotíva
Prvú elektricky poháňanú lokomotívu zostrojil vynálezca Werner von Siemens v roku 1879. V tom istom roku prezentoval svoj vynález zakladateľ elektrotechnickej spoločnosti Siemens na berlínskom veľtrhu. V lokomotíve mal vodič navrchu kabínku a pod ním bol motor poháňaný jednosmerným prúdom.
V histórii železníc toto uvedenie znamenalo prelomový moment, no kým elektrické vlaky v celej Európe úplne nahradili parné, prešlo ešte 71 rokov.
Lámanie rýchlostných rekordov
Železničná trať medzi Berlínom a Hamburgom – dvoma najväčšími nemeckými mestami – má históriu plnú pokorených rekordov.
V roku 1846 otvorili medzi týmito mestami prvú diaľkovú linku v Nemecku, ktorá doplnila mozaiku regionálnych tratí.
V tridsiatych rokoch minulého storočia bola spojnica medzi Berlínom a Hamburgom známa svojou rýchlosťou. V roku 1933 zvládol vlak túto vzdialenosť za menej ako dve hodiny.
Obrovská rýchlosť lokomotívy poháňanej naftou znamenala smrteľný úder pre parné stroje. (Pre porovnanie – ani dnes vysokorýchlostný vlak nedokáže túto trasu zdolať za omnoho kratší čas – trvá mu to 1 hodinu a 43 minút.)
V roku 1936 tento vlak prekonal hranicu 200 km/h.
Linka cez bažiny
Jedna z nemeckých železníc vedie cez bahnité pláne z Dagebüllu v Šlezvicku-Holštajnsku k dvom malým ostrovom Oland a Langeneß na severe krajiny. Trať postavili koncom 20. rokov 20. storočia a začiatkom 21. storočia ju prestavali, aby bola zjazdná aj počas prílivu.
Dvadsaťdeväť tunelov
V júni 2017 sa nemecká železničná doprava dočkala historického momentu – do prevádzky sa spustila nová vysokorýchlostná prevádzka ICE medzi Berlínom a Mníchovom, v plnej službe je od decembra.
Výstavba trvala dve desaťročia a stála 10 miliárd eur. Trasa cez Durínsky les je veľkolepá – cestujúci sa prevezú cez 22 mostov a prejdú 29 tunelmi. Čas cesty sa tak skráti o dve a pol hodiny.
Viac kilometrov železníc ako Austrália
Nemecko má najrozsiahlejšiu železničnú sieť z krajín EÚ – až 43 468 kilometrov. Jeho najväčší európsky rival, Francúzsko, má len 29 640 kilometrov trate.
Nemecko sa môže pochváliť šiestou najdlhšou železničnou sieťou na svete, má dokonca viac kilometrov koľajníc ako kontinentálna Austrália.
Predčili ho len USA, Čína, Rusko, Kanada a India – všetko krajiny s oveľa väčšími rozmermi.
Zdroj: Thelocal.de; Germany-insider-facts.com