Irán očami cyklocestovateľa: Najväčšia zbierka drahokamov na svete? Je v Teheráne (7)

Viete si predstaviť Irán ako turistickú destináciu? Ak nie, tak v určitom zmysle máte pravdu. Irán nie je krajinou klasických letných dovoleniek, pivných záhrad, príjemných prechádzok nočnými ulicami, kaviarní so živou hudbou a už vôbec nie rušných all inclusive stredísk alias Costa Brava. Turisticko-komerčné miesta plné dovolenkárov tu skrátka nenájdete.

27.05.2018 07:00
Irán očami cyklocestovsteľa Foto:
Esfahan
debata

Čo však Irán môže ponúknuť plnými dúškami, je okrem kompletne odlišného spôsobu života aj nelimitovaný náhľad do dávnej minulosti.

Je to krajina pre milovníkov histórie, kde ešte dodnes máte možnosť vidieť stopy zaniknutých, no vyspelých civilizácií.

Najviac zachovalých pamiatok je samozrejme z čias islamskej éry a asi v každom meste má turista príležitosť nahliadnuť do starých bazárov, mešít, kúpeľných domov, či rôznych palácov, ktoré sú svojou architektúrou naozaj unikátne.

Keďže v islame je akékoľvek zobrazenie alebo napodobenie Boha zakázané, je to práve mozaika, cez ktorú sa zobrazujú unikátne umelecké diela. Táto používa perzskú modrú farbu a takto ozdobené mešity sa dajú vidieť či už v Shiraze, Esfahane, alebo aj v iných mestách. Človeku sa nad touto dokonalou prácou často zastavuje dych.

Zrkadlové dekorácie
Shah e Cheragh, moslimské pútnické miesto
+18Perzepolis

Podobne sa využíva aj hra svetla prenikajúceho cez vitrážové okná v dômyselnej harmónii (takouto je napr. mešita Nasir Al Mulk v Shiraze), alebo množstvo malých zrkadielok, v ktorých človek dokáže vidieť len malý kúsok svojho obrazu.

Toto má tiež v islame symbolický význam. „Človek bez Boha je iba malým fragmentom. Bez neho nikdy nedokáže nájsť plnosť svojej existencie.“, vysvetľuje nám zmysel týchto dekorácií náš sprievodca v Shah e Cheragh, ktorý je jedným z moslimských pútnických miest.

Pokračuje: „Klasická architektúra mešít s kupolou v strede a dvoma minaretmi je tiež symbolická. Má pripomínať človeka v modlitbe, klaňajúceho sa Alahovi.“

V Iráne môže cudzinec navštíviť mešitu bez akýchkoľvek problémov na rozdiel od Ománu, kde je vstup povolený len moslimom. Niektoré zo starých mešít sa postupom času stali skôr atrakciou ako miestom modlitby a turistom sú sprístupnené za poplatok. Tu stačí, aby žena mala na hlave hidžáb.

Na pútnických miestach (napríklad v meste Qom) sa už potrebujete zahaliť kompletne čádorom. V takýchto mešitách je vstup bezplatný, no fotoaparáty alebo kamery sú tu zakázané. Často je vám pridelený aj sprievodca, no do niektorých častí je (pre neveriacich) prístup nepovolený.

Arménska katedrála v Esfahane Foto: Oliver a Janka - cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa Arménska katedrála v Esfahane

Keďže mešita je v Iráne za každým rohom, treba si pripraviť menší plán. Ísť si pozrieť všetky je nielen nemožné, ale i unavujúce a po istom čase jednotvárne.

Na prechádzke centrom miest môžete okrem bazárov a starovekých obytných domov s veternými vežami (predchodcami klimatizácie) naďabiť aj na iné historické pamiatky a záleží len na človeku a jeho záujmoch.

V Esfahane sa dá vidieť arménska katedrála plná kresťanských malieb a ikonografie, v Shiraze prekrásne záhrady, v Kashane 7000 rokov staré zrúcaniny pyramíd, v Nushabate podzemné trojpodlažné mesto a v Teheráne zasa množstvo rôznych múzeí či galérií.

Na naše prekvapenie sme tu tiež videli doslova kráľovský poklad. V Teheráne sa totiž v podzemnom trezore národnej banky nachádza najväčšia kolekcia šperkov, diamantov a vzácnych kameňov na svete.

Tieto poklady pochádzajú hlavne zo zbierky niekdajšej kráľovskej rodiny a okrem korunovačných klenotov tu môžete nájsť napríklad aj glóbus z rýdzeho zlata vykladaný diamantmi zobrazujúcimi svetové kontinenty.

Len pre ilustráciu – váha zlata na tomto diele je 34 kg a diamantov 2 kg. Kvôli bezpečnosti si bohužiaľ do trezora nemôžete zobrať ani len mobil, takže z tejto zbierky nemáme ani jednu fotku.

Perzepolis Foto: Oliver a Janka - cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa Perzepolis

Zachádzame hlbšie do minulosti a okrem islamskej éry mešít, bazárov a sultánových palácov objavujeme poklady dávnej Perzskej ríše. V krajine, kde zastal čas, sú monumenty prastarých civilizácií viac-menej ponechané osudu a vašej fantázii.

Pre nás ako cykloturistov táto misia znamená o pár stovák kilometrov naviac, a tak si určujeme priority. Irán je obrovskou krajinou, v ktorej jednoducho bez rýchlejšej prepravy môžete stráviť mesiace krúžiac cez polopúšte za pamiatkami, ktoré nie sú v blízkosti veľkých miest.

Na periférii jedného provinčného mesta – Marvdasht (neďaleko Shirazu) leží už tisícky rokov vykradnutý poklad Peržanov, mesto Perzepolis.

Už z diaľky badáme pod pahorkom pieskovcových skál niečo ako megalomanský monument a do skál vytesané hrobky veľkých vládcov. Pred vchodom stretávame skupinu lokálnych sprievodcov, ktorí nám okamžite ponúkajú svoj servis.

Jeden z nich, postarší pán, sa s nami dáva do reči a veľmi dobrou angličtinou nám rozpráva svoj životný príbeh. Od islamskej revolúcie žije v USA, kde má rodinu, no niekedy zavíta do rodných končín navštíviť príbuzných a obhliadnuť si svoju srdcovku, Perzepolis.

Perzepolis Foto: Oliver a Janka - cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa Perzepolis

Ako mladý chlapec tu pomáhal archeológom pri v odhaľovaní tohto mesta a neskôr sa stal jedným z nich. Po vypálení a vyrabovaní Alexandrom Veľkým (330 pred Kristom) ostalo toto mesto až do roku 1930 pre ostatný svet stratené.

Aj keď jeho ruiny videli rôzni svetobežníci počas prejdených storočí, nevedeli s istotou určiť, že ide o slávne jadro Perzskej ríše.

Znovuobjavenie megakomplexu a prvý profesionálny archeologický výskum sa pripisuje Francúzovi Andréovi Godardovi, práve v roku 1930.

V nasledujúcom období až po islamskú revolúciu sa vynaložilo veľké úsilie o sprístupnenie tejto pamiatky svetu. „Pred rokom 1979 tu bolo aj múzeum s množstvom artefaktov, z ktorých sa pár presunulo do národného múzea v Teheráne,“ rozpráva nám dotyčný pán.

„Čo sa stalo so zvyškom?“ snažíme sa pochopiť danú situáciu. „Všetko, čo si Alexander Veľký nezobral, sa rozkradlo a predalo zberateľom do zahraničia. Ešte dnes je tu vidieť po večeroch na priľahlých poliach ľudí s detektormi kovov. Stále sa tu dá nájsť veľa rôznych artefaktov, ktoré Alexander so svojím vojskom po ceste postrácal. Musíte to vidieť tak, že Perzepolis bol výstavnou sieňou Perzskej ríše, kde sa v tunajšom trezore nachádzalo obrovské bohatstvo. Skrátka neboli schopní odviesť všetku korisť. História sa opakuje. Aj dnes sa tieto vzácne nálezy ilegálne rozpredávajú.“

Nasir Al Mulk s krásnymi vitrážovými oknami Foto: Oliver a Janka - cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa Nasir Al Mulk s krásnymi vitrážovými oknami

„Čo na to štát? Veď to musí byť v záujme krajiny, aby sa tento skvost zachoval pre budúce generácie?!“ „Veru, keby Perzepolis nebol v UNESCU, tak by terajšia štátna moc zrovnala toto mesto so zemou“.

Po skeptickom, no zrejme pravdivom úvode platíme každý pár eur za vstup a už sa nevieme dočkať, kedy sa zahráme na Indiana Joensa. Pri kiosku s lístkami sa pýtame na viac informácií v angličtine, no natlačené príručky spred 20 rokov sa už minuli. Ostali im posledné dva kusy pre administratívne potreby.

Skutočne v tunajšom múzeu už nič nie je, a tak sa razom vydávame ku vstupnej bráne do minulosti. Po výstupe na obrovskú plošinu, na ktorej kedysi stáli kráľovské paláce, nám po chrbte chodia zimomriavky.

Stojíme pod Bránou národov, zatvárame oči a naša predstavivosť nás okamžite teleportuje do starovekých čias kráľa Xerxesa a delegácií prinášajúcich mu dary, vstupujúcich práve touto istou bránou.

Sme skutočne ohúrení majestátnosťou celého komplexu a aj toho, čo sa tu zachovalo. Ako ceremoniálne hlavné mesto vyspelej Perzskej ríše tu jej králi veru nešetrili na výdavkoch a postavili kolosy podobné tým egyptským, či antickým.

Zrkadlové dekorácie Foto: Oliver a Janka - cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa Zrkadlové dekorácie

Zo 72 masívnych stĺpov hlavného paláca dnes stojí 25, a tak sa človek so štipkou fantázie môže stále preniesť do čias, keď ešte podopierali klenby tejto obrovskej kráľovskej siene.

Pri pohľade na klenotnicu o rozlohe asi tak futbalového štadióna si predstavujeme, ako tu bolo uskladnené zlato, slonovina a iné vzácnosti z mnohých strán vtedajšieho sveta.

Rovnako bohatá bola podľa výskumov aj tunajšia knižnica plná zvitkov a vedomostí v rôznych jazykoch. Nanešťastie aj táto bola kompletne zničená pri požiari založenom Alexandrom Veľkým.

Stále však vidno dokonale prepracované reliéfy rozprávajúce príbehy starých Peržanov. Na jednej zo stien badáme do detailu opracovaný znak dávnej ríše, jej duchovna a pre mnohých Iráncov ešte aj dnes prasymbol ich krajiny. Je to Faravahar. Ale o tom až nabudúce.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Irán #Irán očami cyklocestovateľa