Irán očami cyklocestovateľa: O tajomnom symbole a aká je skutočná moc islamu (8)

03.06.2018 07:00
Irán očami cyklocestovateľa, cycle2inspire
Faravahar Autor:

Kniha Ezdrášova 1: Povolenie kráľa Kýra pre návrat – Kráľovský výnos. – V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo, vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť – a to aj písomne – toto: „Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, nech je s ním jeho Boh a nech ide do Jeruzalema..."

Začíname s citátom z Biblie, ktorý hovorí o perzskom kráľovi Kýrovi, ako v roku 538 pred Kristom vyslobodil na Boží rozkaz Židov z babylonskeho zajatia.

Možno ste už niekedy počuli o náboženstve nazývanom zoroastrizmus. Toto najstaršie monoteistické náboženstvo sveta, ktoré má korene v Perzii, je v skrytosti viditeľné aj dnes.

Prečo práve v skrytosti? Asi najcitlivejšou témou všade na svete bude náboženstvo a politika. Od nepamäti sú tieto dve cesty mnohokrát vzájomne prepojené a vedia skutočne rozhorčiť, zanietiť, spojiť, ale i rozdeliť alebo ovládať spoločnosť.

Po islamskej revolúcii sú v Iráne štátnym zriadením uznané len štyri náboženstvá. Na prvom mieste je samozrejme islam, potom judaizmus, kresťanstvo a zoroastrizmus.

Všetky ostatné svetové náboženstvá, vyznania alebo smery nemajú v Iráne miesto alebo sú vyslovene zakázané.

Štatisticky sa hlási 98 % Iráncov práve k islamu (89 % šiiti, 9 % sunniti). Islam má hlavné slovo v každej štátnej sfére – od politiky a školstva až po právny systém. Je to však naozaj tak? Čo sa skrýva pod povrchom?

Oficiálne čísla hovoria o zanedbateľnom množstve nasledovníkov zoroastrizmu, hoci faravahar, symbol tohto vyznania, sa skrýva skoro všade a zbadáte ho, pokiaľ máte oči otvorené.

Pre viac informácií listujeme internetom a dozvedáme sa hlbokú symboliku tohto znaku ako i náboženstva a okamžite vidíme paralely s judaizmom či kresťanstvom.

Takisto, ako v iných monoteistických náboženstvách, aj tu Boh a zároveň Stvoriteľ súdi nesmrteľnú ľudskú dušu, ktorá je počas svojho pozemského života vystavená dobru a zlu.

Faravahar v jednej z dielní starého bazáru.
Faravahar v jednej z dielní starého bazáru. Autor: Oliver a Janka - cycle2inspire

Cez samotný faravahar sa dajú pochopiť všetky hlavné princípy tohto starého náboženstva. Postaršia postava v strede symbolu značí ducha, ktorý postupom času získava múdrosť na tomto svete.

Jedna ruka smeruje nahor, na znak smeru k vyššej moci. Druhá ruka drží kruh, ktorý je symbolom vernosti a viery.

Centrálny kruh zasa značí nesmrteľnosť duše a následky našich skutkov. Rozpäté krídla sú tvorené troma radmi peria, ktoré reprezentujú tri hlavné princípy zoroastrizmu – dobré myšlienky, dobré slová a dobré skutky.

V spodnej časti je vidieť tri podobné rady pier, ktoré naopak značia zlé myšlienky, slová a skutky. Na jednej aj druhej strane sú akoby dve stuhy predstavujúce dobro a zlo.

Medzi nimi je človek, ktorý sa musí neustále rozhodovať pre jedno alebo druhé. Postava smeruje vpred, teda si vyberá dobro a zlu sa otáča chrbtom.

Faravahar okrem Perzepolisu možno zhliadnuť väčšinou v zabudnutých častiach starých bazárov, na priečeliach starých domov, ale tiež v obývačkách mnohých domácností, kde je skôr symbolom iránskej identity než náboženstva.

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme viac faktov, avšak okrem badateľného symbolu zostáva pre nás toto doposiaľ neznáme náboženstvo zahalené rúškom tajomstva. Až do chvíle, keď sa stretávame s jednou rodinou osobne…

Naša cesta z Perzepolisu vedie strednou časťou Iránu cez rozľahlú náhornú plošinu. Je tu zopár roztrúsených dedín, kde je poľnohospodárstvo hlavným zdrojom príjmu.

Krátko pred večerom pri nás zastavuje pickup a posádka otca so synom naznačuje, aby sme zastali. Mladík sa nás lámavou angličtinou pýta, kam smerujeme a kde budeme nocovať. Hovoríme, že si niekde hodíme stan, proti čomu namieta: „Noci sú tu veľmi chladné (-15 °C). My bývame len kúsok odtiaľto, asi 15 kilometrov, a budeme radi, ak nás poctíte svojou návštevou.“

Dedina sa nachádza na našej trase, takže túto ponuku prijímame a o malú chvíľu nás už vrelo vítajú v skromnom príbytku.

Naša pozornosť sa pri vstupe do obývačky okamžite upriamuje práve na faravahar a dvoch mierne gýčových anjelov na jednej zo stien. V domácnosti nie je ani jedna zmienka o Koráne, z ktorého citáty majú moslimské rodiny vždy zarámované na viditeľných miestach.

Zoroastriánska rodina, v pozadí anjeli na stenách.
Zoroastriánska rodina, v pozadí anjeli na stenách. Autor: Oliver a Janka - cycle2inspire

Po večeri nás citlivá téma neminie. Pýtame sa, či je rodina veriaca, mysliac tým spadajúca do 98 % populácie.

Na pomoc s prekladom prichádza mladá žena, dcéra farmára, ktorá už plynulou angličtinou dopĺňa chýbajúce puzzle do zatiaľ fragmentárneho obrazu.

„Áno, na ulici sme moslimami, no inak vyznávame náboženstvo našich predkov.“ „To akože tvoj otec chodí do mešity?“ „Áno, no len naoko, srdcom je zoroastrián. „Ak nechceme mať zbytočné problémy so štátom, musíme byť navonok moslimovia, no v skutočnosti nimi nie sme. Predstavení tohto štátu vyslovene nechcú, aby si ľudia pripomínali zašlú slávu Perzskej ríše a najradšej by boli, keby sa zoroastrizmus stal navždy minulosťou.“

Je to veľmi zaujímavé; preto poznámky archeológa z Perzepolisu o úmysle štátu zničiť toto miesto dávajú zrazu zmysel. Pre islamských vodcov (mullahov) predstavuje aj samotný faravahar konkurenciu a referencie k tomuto symbolu preto nenájdete v žiadnom iránskom múzeu.

Slečna pokračuje: „V tejto oblasti Iránu je nás naozaj veľa. V niektorých odľahlých dedinách sa ešte zachovali naše svätyne ohňa (centrom je mesto Yazd), no drvivá väčšina je prerobená na mešity.“

Nám táto skúsenosť naozaj otvára oči predstavujúc si komunitu, ktorá si v skrytosti po tisíce rokov a v nehostinných podmienkach zachovala svoju vieru.

Paradoxom je najmä to, že jadro učenia vo všetkých štyroch náboženstvách je také isté. Je to Boh-Stvoriteľ, boj dobra a zla a človek s nesmrteľnou dušou každodenne sa rozhodujúci pre jedno z nich.

Po zážitku so zoroastriánmi pokračujeme do mesta Esfahan, ktoré je známe svojou značnou komunitou arménskych kresťanov a židov. V srdci mesta sa nachádza malá, európsky vyzerajúca oáza nízkych meštianskych domov pripomínajúca akékoľvek historické mesto na starom kontinente.

Pešia zóna prechádza námestiami a ulicami, kde ľudia posedávajú na terasách a užívajú si prvé tohtoročné lúče slnka pri šálke kávy.

Faravahar v jednej z
		dielní starého
		bazáru.
Stále funkčný
		arménsky
		kostolík.
+4Faravahar

Nachádzame sa v srdci arménskej enklávy, ktorá tu vyrástla pred viac než tristo rokmi pri presídľovaní obyvateľstva.

Na mape máme vyznačené štyri staré chrámy, z ktorých tri sa zmenili na múzeá, no jeden ešte podnes slúži arménskym kresťanom. V Esfahane sa taktiež prvýkrát stretávame s náboženstvom bahaizmus.

Cez portál Warmshovers sa zoznamujeme so Samanom a jeho malou rodinou. Predstavuje sa ako Saman a hovorí, že Janka si môže z hlavy zložiť šatku. „My nie sme moslimovia“. „OK. Nám to naozaj nevadí, aj keby ste boli, rešpektujeme všetkých.“

Na stene vidíme obraz pána s bradou a pýtame sa, kto to je. „Toto je zakladateľ našej cirkvi Bahá'u'lláh“. „Tak o tom sme ešte nikdy nepočuli“. „Sme najmladším a územne najrozšírenejším náboženstvom na svete“. Naozaj sme v šoku a nevieme, kam toto náboženstvo zaradiť.

Nasledujúce dni sa nám však núka náhľad aj do sveta bahájov a ich úzko spojenej komunity, ktorá podobne ako zoroastriáni pôsobí v skrytosti.

V tretí večer prichádzajú k Samanovi priatelia na rodinnú oslavu šestnástich narodenín jeho dcéry Helen. Pred začiatkom menšej párty sa premieta zostrihaný film z Heleninej mimoškolskej aktivity, ktorú bahájske rodiny spoločne organizujú.

Saman nám vysvetľuje, že predmetom stretnutí je výučba princípov, ktoré sú základom tejto viery. „Naše náboženstvo presadzuje princíp dobra pre všetkých ľudí bez rozdielu triedy, rasy a vyznania. Chceme, aby všetci ľudia žili v harmónii a predovšetkým v mieri, bez akýchkoľvek predsudkov. Naša viera však nie je oficiálne uznaná, a teda život nie je jednoduchý.“

Bahájska rodina, portrét ich proroka v pozadí.
Bahájska rodina, portrét ich proroka v pozadí. Autor: Oliver a Janka - cycle2inspire

Po chvíľke už vieme, že ak sa raz človek otvorene prihlási v Iráne k bahaizmu, môže sa rozlúčiť so štúdiom, či dobrou prácou. Je v bežnom živote diskriminovaný a odkázaný na seba a svoju komunitu.

Podobne je to aj s ostatnými vyznaniami a práve preto žijú či už baháji, kresťania, zoroastriáni viac-menej v utajení. Sú navzájom prepojení a zvyknutí si pomáhať v úzko spätých komunitách.

Vybrať si náboženstvo a otvorene sa ku nemu prihlásiť si v Iráne vyžaduje veľa odvahy. Mladý človek dostane túto možnosť iba raz, vo veku osemnásť rokov. Vtedy je táto informácia oficiálne zapísaná v registri a následne v občianskom preukaze. Ak má človek guráž a z presvedčenia si dá zapísať iné než štátom predurčené vierovyznanie, nebude to mať ľahké.

Ak sa rozhodne pre islam, no neskôr by to chcel zmeniť, jeho situácia bude oveľa horšia. Prestup z islamu na iné náboženstvo sa podľa práva šária trestá smrťou. Takýto človek je potom postavený pred náboženský súd a záleží len na sudcovi, či bez milosti uplatní tento najvyšší trest.

Aká je teda realita? Svet a aj Irán sa díva na papierovú štatistiku, ktorá vraví, že v tejto krajine žije 98 % moslimov. Podľa našich pozorovaní sme sa v striktne islamskej republike stretli s budhistami, zoroastriánmi, bahájcami, kresťanmi alebo agnostikmi.

Islam je však jadrom štátnej ideológie, ktorá cez náboženstvo riadi tunajší systém. O tom ako ho vnímajú Iránci až nabudúce.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#náboženstvo #islam #Irán očami cyklocestovateľa #Irán
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk