Vysvetlenie ponúka legenda, ktorá nás vracia do dávnych čias. V jeden teplý slnečný deň sem zavítali ustatí jazdci zďaleka – starý šľachtic Ľubovenský so synmi a s družinou.
Ako tak odpočívali pod kopcom na brehu rieky, okolitý kraj sa im tak zapáčil, že sa tam rozhodli usadiť. Bývať dole medzi plebsom sa im, pravdaže, nechcelo, veď mali modrú krv, a tak zrak upreli do výšky – postavia si hrad hore na brale!
Aby synovia otca potešili, hneď na druhý deň sa pustili do roboty. S pomocníkmi pozháňali skaly a drevo, vykopali jamy a položili základy budúceho hradu.
Aké však bolo ich prekvapenie, keď na ďalší deň ráno zistili, že v noci všetko zmizlo. A tak sa to opakovalo niekoľko dní po sebe, kým to zúfalí stavitelia nevzdali.
Forenzná kriminalistika vtedy ešte neexistovala, a tak bezradným staviteľom nemal kto pomôcť. Potom sa však starý šľachtic dozvedel, ako sa veci majú.
Lukratívna lokalita, ktorú si vybral ako stavebný pozemok, vraj patrila zlej víle čarodejnici. Nečudo. Katastrálny úrad v tom čase ešte nemali a evidencia pozemkov bola v plienkach.
Iný človek by sa s čarodejnicou asi nenaťahoval, ale Ľubovenský sa len tak nezľakol. Vybral sa za ňou a po dlhých hodinách bilaterálneho rokovania dospeli k dohode – čarodejnica prestane sabotovať výstavbu hradu, ak jej zapredá svoju dušu.
Sídlo na vápencovom brale nakoniec dokončili, lenže Ľubovenský so zlou vílou vybabral. Ešte pred kolaudáciou stavby zavítal do blízkeho kláštora, kde sa vyspovedal a Boha poprosil o zľutovanie. Len čo sa čarodejnica dozvedela o jeho zrade, chcela na hrad zhodiť obrovskú skalu, ktorá ho nadobro zničí.
Boh však nešťastného kajúcnika vyslyšal, a keď už čarodejnica letela s balvanom, zaznelo z kláštora večerné zvonenie. Zlej víle zrazu ochabli svaly, pustila skalu a nezostalo jej iné, len hromžiť na spôsobenú krivdu.
Ľubovenský dal potom hradu meno Ľubovňa a jeho potomkovia tam nerušene žili, až kým nepomreli. Nijaké čáry-máry ich už neobťažovali aj zlá čarodejnica zmizla kdesi v prepadlisku dejín.
A čo sa stalo so skalou, ktorá jej vypadla z rúk? V tomto bode sa povesti rozchádzajú. Jedni tvrdia, že sa zrútila na breh rieky Poprad, kde ju dodnes vidno. Iní sú presvedčení, že dopadla blízko obce Chmeľnica.
Práve tam sa totiž nachádza jedinečný prírodný skvost – 12 metrov vysoký balvan, ktorý sa volá Skalná ihla, no miestni mu nepovedia inak ako Čertova skala. Za jej pôvodom vraj musí byť niečo čertovské, keď sa v okolí žiadne podobné skaly nevyskytujú.