Tajomné pieskovcové gule v miestnej časti Čadce – Milošovej, v lokalite zvanej Megoňky, objavili pred desiatkami rokov úplnou náhodou. Ak by sa tu nerobila ťažba, zrejme by zostali naveky skryté pred ľuďmi.
V roku 1988 sa však v lome Padyšák v Turzovskej vrchovine ťažilo a práve vtedy narazili robotníci na niečo výnimočné, čo dosiaľ nikde inde nevideli.
Z odkrytého skaliska vykúkalo množstvo mohutných kamenných útvarov takmer dokonalého tvaru, a to guľovitého alebo vajcovitého. Ide o najväčšie nálezisko v Európe a zároveň zrejme o najväčšie gule na svete.
Gúľ, trčiacich zo skaly, rozhodne nebolo málo. V minulosti, krátko po ich objavení, ich narátali až zo tridsať a nachádzali sa na úseku medzi Milošovou a Klokočovom, ktorý je dlhý takmer 15 kilometrov, v nadmorskej výške 575 metrov.
Ich priemer bol od 25 až do 300 centimetrov. Najbežnejšie gule mali priemer 70 až 110 centimetrov a hmotnosť od 9 do 15 ton. To bolo kedysi.
Odvtedy sa situácia zmenila a z približne tridsiatky gúľ ich zostalo zo skaly trčať už len veľmi málo.
Tri metre má najväčšia guľa. Jej hmotnosť sa odhaduje na 25 až 30 ton. Práve tá na nálezisku dosiaľ zostala. Dá sa spoznať ľahko. Jej stredom prechádza prasklina, ktorá ju rozdeľuje na dve polovice.
Po viacerých kamenných guliach sa zachovali už iba odtlačky, teda kamenné lôžka v skalisku a tie sú v niektorých prípadoch také veľké, až naznačujú, že gule v nich mali priemer okolo piatich metrov, čo z nich robí najväčšie na svete.
Aj keď kamenné gule objavili už v roku 1988, prvá zmienka o nálezisku sa spomína až v roku 1995 a o osem rokov neskôr územie s rozlohou 1,67 hektára vyhlásili za prírodnú pamiatku v správe Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Objav kamenných gúľ nenechal chladných ani ľudí, ale nie v dobrom zmysle slova. Kým na začiatku ich zo skaly trčalo niekoľko desiatok, dnes je situácia iná a po mnohých zostali len prázdne kamenné lôžka.
Časť gúľ odviezli do rôznych expozícií, ale väčšia časť skončila ako dekorácia v záhradách rodinných domov… Odkotúľali sa, ako vravia miestni. Aj to, čo zostalo, je však rozhodne hodné obdivu a pritom len málokto v zahraničí tuší, že na maličkom Slovensku sa nachádza niečo, čo nám môže závidieť celý svet.
„Je to svetový unikát na ktorý sme hrdí. Unikátne guľovité útvary sa odkryli pri ťažbe kameňa v bývalom lome. Veľmi sa polemizuje, ako mohli vzniknúť, sú logické aj nelogické vysvetlenia, má to tiež nádych nadprirodzena, zaujímajú sa o ne aj záhadológovia. Čo sa týka vedenia a zamestnancov mesta Čadca, sme väčšinou racionálni ľudia, takže sa prikláňame skôr k logickému vysvetleniu. Samozrejme, fascinujúce je aj nadprirodzeno, možno sú chvíle, kedy si pripúšťame, že gule sú dielom niekoho iného, ktorý nie je z našej planéty,“ hovorí s úsmevom vedúci kancelárie primátora mesta Čadca Marián Kráľ.
Podotýka, že aj keď gúľ zostalo z pôvodného počtu minimum, sú vypracované štúdie, ktoré potvrdzujú, že ak by došlo k odstreleniu vrchnej časti skaly, ktorú vidno, vnútri masívu by sa odkrylo veľké množstvo ďalších gúľ. Koľko a či sa tam vôbec nachádzajú, sa však Slovensko tak skoro nedozvie.
„Nateraz o tejto možnosti neuvažujeme, lebo bol by to príliš drastický a veľký zásah. Chceme to nechať tak, ako to je,“ potvrdil Kráľ.
Vraví, že gule, ktoré ostali, sú pod dohľadom, takže sa nemôže stať, tak ako v minulosti, že sa záhadne odgúľajú do súkromných záhrad aj tie. Celý areál, kde sa nachádzajú gule, navyše čaká už čoskoro veľká zmena k lepšiemu, po ktorej areál možno konečne objaví aj šíry svet. Mesto si totiž uvedomuje, aký veľký poklad sa tu nachádza.
„Podarilo sa nám dať dohromady so Žilinským samosprávnym krajom, mestom Most u Jablunkova a s Moravsko-sliezskym krajom projekt, ktorý už bol schválený a momentálne sa púšťame do práce a chceme dať tomuto miestu dôstojnosť, akú si zaslúži,“ prezradil Kráľ.
Projekt spočíva v obnove miesta a jeho propagácii. Pribudnú lavičky, turistická trasa aj cyklocesta.
„Verím, že toto miesto bude jedným nádherným oddychovým areálom, našou úlohou je aj dostatočne ho spropagovať, na čo sa tiež podarilo získať finančné prostriedky. Dáme preto vyrobiť množstvo materiálov o tejto lokalite, ktoré budú distribuované celoslovensky. Dúfame, že miesto zatraktívnime a pritiahneme do nášho krásneho kraja viac turistov. Veríme, že práce, ktoré prebehnú, pomôžu tomu, aby sa zviditeľnilo. Plánujeme do budúcna aj nejaké kultúrne podujatia, posedenie, takisto tam pribudne cyklotrasa, náučný chodník, kde sa ľudia dozvedia všetko podstatné o guliach, prepojíme úplne novým turistickým chodníkom a cyklotrasou Čechy a Slovensko, čím vznikne nový priechod,“ dodal Kráľ.
„Milošovské gule sú svetovým unikátom, ktoré nám závidia turisti z celého sveta. My sme sa rozhodli toto prostredie už pred dva a pol rokom skrášliť a zatraktívniť tak, aby ho mohlo navštíviť čo najviac turistov,“ hovorí aj primátor Čadce Milan Gura.
Mestský poslanec za mestskú časť Milošová Pavol Holeštiak vraví, že Milošovania sa tešia z toho, že miesto sa dočká obnovy. V rámci nej dôjde aj k rekonštrukcii dvoch mostných objektov a prístupovej cesty.
„Ako dlhoročný riaditeľ Žilinského samosprávneho kraja som inicioval a aktívne presadzoval zlepšenie stavu tejto významnej slovenskej prírodnej pamiatky. Spolu s mestom Čadca sa kraju podarilo získať cezhraničného partnera Mosty u Jablunkova. Zabojovali sme o zdroje aj v Ostrave, projekt napokon schválili a tento rok sa už začal postupne realizovať,“ potvrdil Holeštiak.
Oblasť Megoňky už pomaly objavujú aj turisti. Český manželský pár sem zavítal aj napriek daždivému počasiu. „Sme zo Zajčíc, z okresu Chrudim. O guliach som predtým počul, hovorili o nich dávnejšie v Českom rozhlase. Teraz máme dovolenku, a keďže sme išli okolo a zbadali informačnú tabulu, zbehli sme sa sem pozrieť. V rozhlase vtedy hovorili, že niečo podobného je aj v Čechách, ale zabudol som kde, ale aspoň slovenské gule sme našli,“ povedal Karel Pásler, ktorý sa bol v Čadci pozrieť aj s manželkou Janou. Ten vraví, že na slovenských guliach ho prekvapilo iba to, že ich je menej, ako predpokladal.
„Myslel som si, že ich bude viac a že ich bude viac vidieť. Nuž ale tie najkrajšie gule si zrejme ľudia odviezli, no, bohužiaľ, to tak býva a tak turisti môžu obdivovať už len ten zvyšok. Ale inak je to tu pekné,“ zhodnotil.
Nie sú jediné, ale sú asi najväčšie
Slovenské gule nie sú jediné, ktoré sa vo svete nachádzajú, sú však zrejme najväčšie zo všetkých. Podobné gule sú iba na približne ôsmich ďalších lokalitách v rámci celého sveta.
Na juhu Kostariky objavili až približne päťsto gúľ.
Ich jedinečnosť spočíva vo vysokom počte a takmer dokonalom guľatom tvare. Aj vo veľkosti. Kostarické merajú od 10 centimetrov až do 2,57 metra a vážia do 16 ton.
Aj tá najväčšia z gúľ je tak o niečo menšia ako slovenská, ktorá sa dosiaľ v nálezisku zachovala, a o veľa menšia ako tá, ktorá zo skalného lôžka záhadne zmizla.
Gule sa nachádzajú tiež na Novom Zélande. Volajú ich Moeraki Boulders. Veľké guľaté balvany vulkanického pôvodu sa vyskytujú vo väčších zhlukoch alebo osamotene pozdĺž pobrežia a sú bohato navštevované turistami z celého sveta.
Najväčšie balvany sú menšie ako čadčianske, majú iba okolo dvoch metrov a ich vek sa odhaduje na 4 až 5,5 milióna rokov. Ďalšie gule sú aj v pralesoch Južnej Ameriky.
Podobné sa našli aj v Bosne pri vykopávkach okolo Bosnianskych pyramíd. V Škótsku sa zas našli gule veľkosti do 70 milimetrov, teda približne rovnakej, ako má tenisová loptička.
Ich vek odhadli na štyritisíc rokov a zaujímavosťou je, že sa na nich nachádzajú vyryté ornamenty.
Je to prírodný útvar, hovoria vedci
To, ako gule megoňky vznikli, je diskutovaná téma, odkedy ich objavili. Ich vznik sa veľmi opatrne datuje do obdobia kriedy až stredného eocénu, čo je približne pred 30 až 40 miliónmi rokov.
Tento údaj však istý rozhodne nie je. Materiál, z ktorého sa skladajú, tvorí z väčšej časti zlepenec s výrazným podielom kremeňa, nachádzajú sa tu však aj pieskovcové gule.
Krátko po ich objavení bola veľmi populárna hypotéza o mimozemskom pôvode gúľ. Teoretizuje sa aj o tektonickom nepokoji v plytkých vodách niekdajšieho oceánu, kedy sa zrnká piesku na seba nabaľovali a narastali ako snehové gule.
Gule skúmali aj odborníci zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a tí v tom majú jasno, žiadnych mimozemšťanov za guľami hľadať netreba.
„Lokalita, o ktorú sa zaujímate, je časťou témy, ktorá siaha až k úrovni sci-fi literatúry. Musíme vás však sklamať, tento fenomén je prírodným útvarom,“ povedal Ľubomír Hraško z odboru geológie oddelenia starších geologických útvarov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave.
Lokalita, v ktorej sa nachádzajú gule, podľa neho predstavuje súbor pieskovcov starotreťohorného, paelocénneho veku.
„Tu sa konštatuje ako zvláštnosť prítomnosť guľovitého vyvetrávania z vrstiev pieskovcov a zlepencov. Poukazuje sa tu na diagenetické prestupovanie vápnitej zložky v hornine, čo znamená, že po usadení horniny došlo vplyvom zvyškovej vody v sedimente k rozpúšťaniu vápnitých zložiek sedimentu, napríklad schránok, a k migrácii takto vápnikom obohatenej vody koncentricky do okolia všetkými smermi. Tým sa stala táto časť sedimentu vápenatejšou a odolnejšou pri zvetrávaní a vyvetráva v podobe gúľ. O tom, že tieto gule nenapadali do sedimentu, svedčí aj to, že napríklad zlepencová poloha v guli prestupuje do okolitého sedimentu,“ uzatvára odborník a naráža tým na fakt, že gule sú takpovediac vrastené priamo do podložia v skale.
Ak by ich sem teda priniesli, spočívali by v lôžku, od ktorého by boli oddelené.