Legenda o Spišskom hrade: Tatárska pomsta, zvedená opatrovateľka a prerezané lano

, 14.08.2018 07:05
Spišský hrad
Spišský hrad Autor:

Ktovie čím to je, ale väčšina povestí o slovenských hradoch nemá šťastný koniec. Namiesto happyendu hovoria o zrade a pomste, tragickej láske, o smrti alebo krutom treste. Akoby šlo o antický epos alebo shakespearovskú drámu. Výnimkou nie sú ani legendy o Spišskom hrade.

Jedna z nich je príbehom nenaplnenej lásky. Keď v 13. storočí vtrhli do Uhorska mongolské (tatárske) vojská, na hrade, kde sídlil župan Arnold, sa chystali na najhoršie.

Nepriatelia, ktorých viedol chán Šejbán, ich podcenili. Domnievali sa, že hrad rýchlo dobyjú. Šejbán mal so sebou dokonca milovanú dcéru Šad, ktorej chcel ukázať, ako vie víťaziť, ale prerátal sa. Odhodlaní obrancovia všetky útoky odvrátili.

Keď sa raz županov syn Mikuláš vybral na prieskum do lesa, narazil tam na Šad. Uniesol ju na hrad, kde mu potom napadlo mierové riešenie. Chánovi ju vrátia, len ak prestane s obliehaním. Vodca Tatárov súhlasil.

Akurát že medzi Mikulášom a exotickou kráskou medzitým preskočila iskra. Rozhodli sa zosobášiť, čo oznámili aj otcom. Keď však vyrazili na svadbu, prepadol ich rozhnevaný chán. Namiesto svadobného daru dostala dcéra šíp do srdca.

Bývať na tom hrade asi prinášalo smolu, lebo podobne tragická je i druhá povesť o Filipovi, hradnom pánovi, ktorému sa narodila dcéra Barborka. Keď jeho žena krátko po pôrode skonala, podľahol depresiám a ešte väčšmi sa upäl na dieťa.

Zveril ho do rúk svojej krásnej sestre Hedvige. Psychoterapia bola vtedy ešte neznámym pojmom, a tak sa Filip rozptyľoval aspoň na poľovačkách. Pri jednej z nich však nechtiac zastrelil syna poľského veľmoža.

Jeho otec mu prisahal pomstu, a tak Filip radšej nevychádzal z hradu, posilnil stráže a všetkých napomínal, aby boli v strehu. Ako však čas plynul, ich ostražitosť poľavovala. Len čo sa hradný pán jedného dňa vzdialil, pomstiteľ to využil.

Prezliekol sa za trubadúra a zviedol Hedvigu, ktorá nebola dobrou aupairkou. Barborku nechala sama, a keď sa Filip vrátil, už len videl, ako ju Poliak zhodil z veže do priepasti.

Filip od nešťastia takmer zošalel. Za trest dal mučiť a popraviť celú hradnú posádku a zľutovanie nemal ani s Hedvigou. O tom, ako s ňou zúčtoval, existuje niekoľko verzií.

Podľa jednej jej prikázal odťať obe ruky až po lakte a takto dokaličená žila ešte tridsať rokov, podľa inej ju sťali, či dokonca sama skočila zo skaly. Tak či onak, dodnes ju vraj vídať, ako v noci blúdi po hradbách a hľadá malú neter.

Lepšie nedopadol ani lúpežný rytier Šarško, ktorý mal v 16. storočí vniknúť do hradu. Podplatil posádku, aby jeho družine zhodila lano. Pomocou nej vyliezli na vežu. Kedysi v nej sídlil prepošt, no teraz slúžila už len ako sklad strelného prachu.

Keď sa zlodeji s lupom zlanili, posledný sa spustil Šarško, ale jeden vojak mu preťal lano. Rytier pri páde utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, čo jeho kumpáni nenechali len tak.

Zaútočili na hrad a pri boji ktosi zapálil muničný sklad. Veža explodovala a výbuch vytrhol i časť hradného múru. Do vzduchu vyletel aj hradný kapitán, ktorého telo našli v sutinách až o niekoľko dní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Spišský hrad #Leto s Pravdou
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk