Bludisko galérií a schodísk je nekonečné: jej manžel Levon Arakeljan pod svojím domom v dedine Arindž neďaleko Jerevanu hĺbil sieť pivníc a tunelov viac ako 23 rokov. „Akonáhle začal pracovať, nebolo možné ho zastaviť,“ hovorí jeho manželka.
Levon každý deň pracoval vyše 18 hodín; urobil si len malú prestávku a hneď sa zase rýchlo vracal do svojho labyrintu. „Veľa som sa s ním hádala, ale bol tým posadnutý,“ spomína Tosja.
„Nikdy si nekreslil žiadne plány. Často nám hovoril, že vo sne vždy vidí, čo má ďalej robiť,“ hovorí a dodáva, že Levon bol presvedčený, že ho riadi samo nebo.
Levon v hĺbke viac ako 21 metrov vyhĺbil labyrint s rozlohou 280 metroch štvorcových, bez strojov a len s ručnými nástrojmi. Vo vedrách povynášal zeminu a kamenie v množstve, ktoré zodpovedá 600 plným nákladných vozňom, vysvetľuje Tosja.
Prvú vrstvu podzemia tvorili čierne čadičové kamene, ale Levon sa čoskoro dostal ku kriedovej vrstve, ktorá bola pórovitejšia a hĺbila sa ľahšie.
V roku 2008, kedy sa oba konce posledného tunela spojili, zomrel Levon vo veku 67 rokov. Ovdovelá Tosja sa rozhodla podivuhodné dedičstvo po manželovi zhodnotiť.
Do Arindže prichádzajú turisti z celého sveta a obdivujú labyrint. Niektoré dni prichádzajú až k Tosjinemu domčeku autobusy plné turistov.
Tosja ich sprevádza chladnými a tichými galériami a turisti obdivujú ich výzdobu, lebo Levon sály vybavil vázami z pálenej hliny a na steny vytesal dekoratívne obrazce pripomínajúce motívy z arménskych kostolov. Svit sviečok rozmiestnených po trase, kadiaľ turisti prechádzajú, dodáva návšteve zvláštne čaro.
„Na tomto obdivuhodnom mieste si uvedomíme, kam až dosiahnu fyzické a duchovné schopnosti človeka,“ vyhlasuje dvadsaťdeväťročná Milad z Iránu.
Aby Tosja vzdala česť práci svojho manžela, založila desať rokov po jeho smrti na jeho počesť malé múzeum. To sa nachádza uprostred dediny a ukazuje, ako Levon labyrint budoval a čo na to používal.
Tosja tiež predáva hrnčeky, tričká a zástery s podobizňou svojho manžela, ktorého posadnutosť sa stala pre niektorých Arménov a turistov symbolom.
Štyridsaťštyriročná Levonova dcéra Araksja spomína na svoje detstvo s otcom, ktorý bol vo dne v noci zaujatý svojím projektom. „Moje prvé spomienky z detstva, to sú ohlušujúce údery kladiva pochádzajúce od môjho otca, ktorý pracoval aj v noci,“ hovorí.