Presne táto situácia nastala aj pri našich severných susedoch. Dlho som si myslel, že v Poľsku sú dobré len krówky. Jasné, blbosť.
Prednedávnom som absolvoval cestu po juhu tejto krajiny a opäť som sa na vlastnej koži presvedčil, že som sa mýlil.
Samozrejme, aby toto zistenie nebolo také trpké, mal som v batohu pripravený balík tamojšieho typického sladkého pôžitku s kreslenou kravou na obale.
Na trase medzi mestami Krakov a Rzesov sa oplatí zastaviť na viacerých miestach. Teda aby som bol presný, tých miest je mnoho. V prípade predĺženého víkendu alebo poznávacieho výletu, sa to zrejme všetko stihnúť ani nebude dať.
Historický Krakov
Len tieto samotné dve mestá dokážu zabrať turistovi dosť času. Preto vyberám Krakov. Jedno z najväčších a zároveň aj najstarších miest v celej krajine skrýva toho viac než dosť.
Foto: Aleš Tvrdý
Historické centrum je práve preto dokonalým miestom, kde sa dá cestovať v čase. Staré budovy, tradičné ulice s kamennou dlažbou, po ktorých sa nenápadne ťahajú vône z lokálnych špecialít.
Zápasiť so všetkými týmito démonmi, ktorí lezú spod pokrievok variacich sa hrncov, sa zdá byť niekedy až nemožné. Aj ja prehrávam jednu bitku a smerujúc na hlavné námestie sa na mňa z mojej ruky zrazu usmieva teplá pochúťka.
Rynek Glowny je srdce a pýcha celého mesta. Niet sa čo čudovať, že je zapísaný aj na zozname svetového dedičstva UNESCO.
V predvianočnom období sa tu pravidelne konajú známe trhy pod holým nebom, no a to je ďalší dôvod navyše, prečo sa zastaviť práve v tomto meste.
Namiesto týchto riadkov by som najradšej nechal prázdne miesto. To by tak mohlo symbolizovať to, čo sa dialo v štyridsiatych rokoch minulého storočia na mnohých miestach nie len v Poľsku, ale po celom svete.
Memento temnej minulosti
Jedno z najznámejších a verejnosti ľahko dostupných je práve tu, neďaleko Krakova, v Osvienčime.
Pocity, ktoré ma sprevádzali počas návštevy tohto areálu smrti sa len ťažko opisujú. No a to som tam bol len ako návštevník, ktorému nič nehrozí.
Keď som vychádzal, uvedomil som si, že tých pár jednoduchých krokov za bránu, ktoré som prešiel, bolo nesplnenou a nedosiahnuteľnou túžbou mnohých väzňov.
Dnes je podľa mňa toto miesto dokonalou výstrahou pred tým, čo sa môže stať opäť a kedykoľvek, ak sa ľudstvo nepoučí z predošlých chýb.
Ropa, Tatry, parenice
Nenápadné mestečko smerom na východ, som si na mape nikdy nevšimol. Gorlice sú však miestom, kde sa prepisovala história celého ľudstva.
Foto: Aleš Tvrdý
Kto vie, ako by vyzeral dnešný svet, ak by Ignác Lukasiewicz neobjavil práve v tomto regióne to, čo na celom svete všetci poznáme, ako čierne zlato – ropa.
Práve okolie Gorlíc je priam posiate alebo prevŕtané mnohými šachtami, ktorými sa spopod zemského povrchu ťažila čierna tekutina. Zapálila sa tu aj prvá pouličná olejová lampa na svete a práve toto mesto sa považuje za základ moderného ropného priemyslu na celom svete.
Odtiaľto to už je len „na skok“ do neďalekého Národného Parku Pieniny. Ten poznáme aj u nás na Slovensku. Z Poľska však vyzerá celkom inak.
Netreba sa k nemu ponáhľať. Cestu si treba užiť a veľakrát sa počas nej zastaviť. Dôvodov je viac než dosť.
Práve smerom z Gorlíc je mnoho zaujímavého. Staré drevené kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO, tradičné skanzeny, koliby s domácimi syrmi alebo inými pochúťkami, na ktoré sa mi zbiehajú sliny aj teraz, keď píšem tieto riadky.
Foto: Aleš Tvrdý
No a dopriať si pohľad na Vysoké Tatry z ktorejkoľvek strany je vždy zážitok na nezaplatenie. Teda aspoň pre mňa. Preto volím nocľah niekde na juhu, s dokonalým výhľadom a prístupom na niektorý z priľahlých kopcov.
Splavovanie rieky, na starom člne, už len podčiarkuje všetko to, čo sa dá na takomto výlete zažiť.