Byblos je mesto staroveku

29.06.2006 16:14

Libanonská expedícia Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI) po návšteve Bejrútu a Balbeku smerovala do Byblosu.

Toto mesto sa nachádza približne 40 km severne od Bejrútu. Je situované v nádhernom pobrežnom priestore Stredozemného mora.  Preto sa nemôžeme čudovať, že je doteraz lákadlom pre osídlenie a mnohé starobylé pamiatky sa nachádzali alebo nachádzajú pod novodobými budovami. Rozprestiera sa tu rozsiahly archeologický park, v ktorom dominujú nálezy najmä z doby bronzovej, 1. tisícročia pred n. l. a z obdobia príchodu Rimanov. Ide o významné staroveké pamiatky východostredo­morského  územného priestoru. V kontexte pozorovania týchto pamiatok si aspoň v stručnosti priblížime dejiny tohto veľkolepého starovekého sídla.

Mesto Byblos rozkladajúce sa na pobreží Stredozemného mora v Libanone patrilo najmä v nedávnej minulosti medzi významné turistické lákadlá na celom svete, čo začína opäť platiť. Vôňa orientu sa tu premiešavala s najkrajšími plážami  nielen v Libanone, ale možno v celom stredomorskom  pobreží na Blízkom východe (Izrael, Palestína, Libanon, Sýria a malá časť Turecka mimo maloázijského pobrežia).

Tieto skutočnosti sú však oveľa menej zaujímavé ako fakt, že Byblos môžeme považovať za jedno z najstarších miest na našej planéte. Počiatky miestneho osídlenia tu už siahajú do obdobia prvých poľnohospodárov – 8–7. tisícročie pred n. l. – tzv. neolitu (mladšej doby kamennej). Na starobylosť mesta dokonca upozorňuje skutočnosť, že sa spomína aj v Biblii.

Nadvláda bronzu

Význam v znamení veľkoleposti získal Byblos ( staroveký Gebal) už vo včasnej a strednej dobe bronzovej, keď tu okolo roku 2800 pre n. l. vzniklo mesto s mohutným kamenným opevnením v šesťuholníkovom pôdoryse, ktorého zvyšky môžete rozoznať i v súčasnosti. V strede mesta bol chrám bohyne  Baalat – Gebal (Pani mesta – obdoba prepojenia egyptskej bohyne Hathor a Issis). V podobnom duchu sa Byblos vyvíjal aj v ďalšom časovom úseku doby bronzovej v 2. tisícročí pred n. l. Minimálne od priebehu doby bronzovej môžeme v jeho obyvateľstve identifikovať biblických Kanáncov – neskôr známych aj pod pomenovaním Feničania.

Už v dobe bronzovej bol  Byblos pod častým atakom, ale aj kultúrnym vplyvom rôznych mocností, z ktorých jednoznačne dominoval najmä v 2. tisícročia. pred n. l. staroveký Egypt. Zvyšky jeho prítomnosti tu archeológovia doteraz objavujú. Známe sú napríklad výnimočné nálezy kamenných obeliskov s hieroglyfmi. Z tohto obdobia pochádza aj množstvo tabuliek s klinopisom. Dokonca sa našli tabuľky s modifikovanými,  v značnej miere so stále nerozlúštenými hieroglifickými nápismi. Od 2. tisícročia pred n. l. sa datujú bohaté, do skalného podložia vytesané hlboké hrobky kráľov s výklenkami.  Z 13. (prípadne 12./11. stor. pred n. l.) stor. pred n. l. pochádza hrobka legendárneho kráľa Ahirama  s fenickým nápisom na sarkofágu. Aj na základe týchto skutočností môžeme Byblos považovať za skvostnú lokalitu  doby bronzovej vo východnom Stredomorí. Preto je lákadlom nielen pre archeológov, ale aj po nedávnej občianskej vojne znovupríchodiacich  turistov.  

Fenický mestský štát

Po vpáde morských národov v rozmedzí 13. – 11. stor. pred n. l., ktoré predstavovalo vtedy veľké sťahovanie národov doby bronzovej, zostal Byblos podobne ako celý Libanon a časť Sýrie v moci Feničanov. V rámci tohto pobrežného územia nedosahoval tak dominujúci význam ako iné sídla nastupujúcej doby železnej. Do popredia sa začali tlačiť fenické mestá ako Sidon, Bejrút,  Tripolis, Arád. Napriek tomu si Byblos zachoval svoj  nezanedbateľný význam kráľovského sídla menšieho fenického mestského štátu.

Ani v prvom tisícročí pred n. l. neodolal Byblos vojenskému tlaku dobyvateľov, medzi ktorými dominovali Asýrčania, Médi, Babylončania, aby nakoniec podľahol Peržanom. Nadvlády Peržanov ho zbavil  Alexander Veľký. Po jeho smrti sa aj Fenícia stala súčasťou sveta, kde sa rozmáhala helenistická kultúra.

Od Rimanov po križiakov

Nakoniec Byblos dobyli Rimania. Z ich obdobia môžete rozoznať zvyšky chrámu, malého divadla alebo stĺpovej aleje. Práve v tomto období, keď sa Byblos stával (1. stor. pred n. l.) súčasťou Rímskej ríše bol hlboko ovplyvnený helénskou kultúrou. Vtedy  tu dominoval kult boha respektíve bájneho hrdinu Adonisa (mýtická postava, prípadne božstvo sýrskeho, maloázijského a cyperského pôvodu – symbolizujúce rodiacu sa jar).

Nakoniec Libanon dobyli Arabi, ale najmä miestni maronitskí kresťania  si tu (4. stor. n. l.) zachovali svoje nezanedbateľné postavenie. Počas križiackych výprav sa Byblos stal súčasťou jeruzalemského kráľovstva. Križiaci  tu načas obnovili svoje panstvo. Z čias križiackych výprav sa v Byblose v celku dobrom stave zachovala ich pevnosť a románsky chrám. Pri jej výstavbe použili aj rozrezané kamenné stĺpy z antických chrámov.

Návštevou Byblosu ukončila  expedícia SAHI svoj prvý  viacdňový pobyt v Libanone. Aj táto exkurzná výprava naznačila smerovanie poznávacej a bádateľskej činnosti tohto inštitútu, ktoré bude okrem iného zamerané najmä na problematiku starovekých a do určitej miery včasnostredovekých kultúr Stredomoria a nepobrežných (so Stredozemným morom) oblastí západných častí Ázie a severnej Afriky.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku