Do súčasnosti sa do zoznamu miest s mimoriadnym významom pre ľudstvo zapísalo už vyše 1000 položiek. Ale s tým, ako sa svet najmä vplyvom ľudskej činnosti otepľuje, môžu niektoré z týchto lokalít o svoj mimoriadny význam prísť, alebo dokonca úplne zaniknúť.
Azda najsmutnejším príkladom toho je impozantný ľadovcový fjord v grónskom Ilulissatu, kde sa ľadovec Sermeq Kujalleq čiastočne vplyvom globálneho otepľovania topí doslova pred očami. Grónske úrady dokonca do fjordu lákajú ľudí, ktorí chcú vidieť globálne otepľovanie na vlastné oči, ako na miesto, ktoré treba vidieť, „kým bude neskoro“.
„V podstate každé miesto zapísané v zozname svetového dedičstva je do nejakej miery ohrozené zmenou klímy,“ upozorňuje Adam Markham z americkej mimovládnej organizácie Union of Concerned Scientists (Zväz znepokojených vedcov).
Na niektorých miestach je bezprostredné nebezpečenstvo úplne jasné. Napríklad americký Yellowstonský národný park zažíva oproti minulosti teplejšie zimy s menším množstvom snehových zrážok, rieky v ňom sa otepľujú, jazerá a mokrade sa zmenšujú a predlžujú sa obdobia s rizikom požiarov.
Upozorňujú na to v spoločnej správe Program OSN pre životné prostredie, UNESCO a Union of Concerned Scientists.
Vedci odhadujú, že takmer polovica mokradí v oblasti, ktorej jadrom je Yellowstonský národný park, by mohla v najbližších rokoch zmiznúť a že namiesto hustých lesov sa tu budeme stretávať len s oveľa redším lesným porastom.
Kvôli meteorologickému javu El Niño sa otepľujú vody v oceáne okolo Galapág, čím sú ohrozené zdroje potravy, vďaka ktorým prežíva mnoho tunajších druhov.
Stúpajúca hladina oceánu a vyššie vlny znamenajú riziko pre obrovské sochy na Veľkonočnom ostrove – hrozí ich prevrátenie.
Každú štvrtú položku na Zozname svetového dedičstva OSN podľa hodnotenia Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN) silne ohrozujú zmeny klímy. Ide o „najrýchlejšie rastúcu hrozbu“, uvádza táto organizácia.
Stúpajúci teplota vody v moriach má v posledných rokoch negatívny dopad na koralové útesy, ako je atol Aldabra v Indickom oceáne, Belizský bariérový útes alebo austrálsky Veľký bariérový útes. Vzostup teploty vody v rokoch 2016 a 2017 zničil asi polovicu koralov Veľkého bariérového útesu aj mnoho ďalších inde vo svete.
A ak sa zmena klímy nespomalí, IUCN predpovedá temnú budúcnosť aj pre ďalšie miesta. Mechtild Rösslerová z UNESCO hovorí, že táto organizácia priebežne sleduje vplyv zmien klímy na svetové dedičstvo ľudstva. „Ak tieto miesta nedokážeme ochrániť pred týmito hrozbami – a ide o viaceré riziká – ako potom bude vyzerať budúcnosť?“, pýta sa.
„Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva hovorí, že miesta mimoriadneho významu (…) treba odovzdať budúcim generáciám. Ak nebudeme mať čo odovzdať, potom pôjde o dramatickú situáciu,“ hovorí.
Podľa Markhama by jedným z riešení mohlo byť vytvorenie indexu zraniteľnosti voči klíme. To by krajinám, ktoré sa o miesta svetového významu starajú, umožnilo lepšie pochopiť a sledovať klimatické zmeny a dokázať na ne účinnejšie reagovať.
Rösslerová hovorí, že je nevyhnutné vytvoriť stratégie, ako sa prispôsobiť mimoriadnym udalostiam vyvolaným počasím.
Často je pri tom podľa nej dobré čerpať zo znalostí a skúseností miestnych ľudí. Napríklad v prírodno-kultúrnej oblasti Sierra de Tramuntana na španielskej Malorke, ktorá má problé, s nedostatkom vody, ľudia s úspechom obnovili tradičné zavlažovacie systémy.
Adam Markham z Union of Concerned Scientists však pripúšťa, že nie je možné chrániť všetky miesta, najmä nie tie v menej rozvinutých častiach sveta. Je presvedčený, že ľudia, ktorí sa o perly svetového dedičstva starajú, premýšľajú o tom, ako sa so zmenami klímy vysporiadať.
Pochybuje však, že vlády jednotlivých krajín robia dosť pre to, aby zmeny spomalili. Markham pripomína, že v súvislosti s klimatickými zmenami vždy dôjde reč na splnenie cieľov stanovených parížskou dohodou.
V nej sa svetoví politici v roku 2015 zaviazali udržať zvyšovanie teploty „výrazne pod dvomi stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa“ v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou.
„Tomu sa bohužiaľ momentálne nijako neblížime,“ pripomína Markham. „Pokiaľ sa nebude plniť parížska dohoda, stratíme veľa položiek zo zoznamu svetového dedičstva,“ varuje.