V katastrálnom území Liptovskej Štiavnice sa nachádzajú až dve desiatky prameňov. Nie všetky sú však minerálne. Obyvatelia využívajú štyri z nich. Pramene vyvierajú zo zeme bez zásahu ľudskej činnosti, okrem jedného. Ten bol navŕtaný v 70. rokoch minulého storočia.
Je to minerálna voda, ktorá vyteká z hĺbky 128 metrov. Podľa miestnych pomáha na tráviace ústrojenstvo. Hovorí sa, že kto pije túto vodu, nevie, čo je pálenie záhy a takisto nemá problémy s vnútornosťami. Voláme ju minerálny vrt U Raganov, povedal pre TASR starosta Dušan Lauko.
Ďalším prameňom je studnička Očianka, ktorá v minulosti slúžila na liečenie zápalu spojiviek a vraj znižuje očný tlak. Ľudia ju používali na umývanie tváre. "Hovorí sa, že je liečivá. Doposiaľ však nedošlo k úplnej analýze alebo rozboru. Zatiaľ chceme veriť tomu, že voda nikomu neuškodí a skôr pomôže, doplnil Lauko.
Prameň, ktorý obyvatelia využívajú najviac, je prírodná stolová voda v lokalite Chalúpkova. Niekto v minulosti napísal, a podľa všetkého sa to zakladá na pravde, že pomenovanie Liptovská Štiavnica sa odvádza od štiav, čiže kyslá voda, tzv. medokýš.
V minulosti bol pri prameni U Raganov docent Franko, ktorý vŕtal Bešeňovú. Podľa jeho tvrdení, keby bol tento vrt predĺžený do hĺbky cca 2000 metrov, mali by sme získať také parametre vody, aké majú približne v Bešeňovej, uviedol. Či sa tak niekedy stane, však podľa starostu ťažko povedať.
V minulosti zvažovali aj plnenie minerálnej vody U Raganov. Okolo roku 1998 vydali licenciu, no napokon z toho zišlo. Podľa starostu sa jednak nevedeli dohodnúť na priľahlých pozemkoch a jednak firma, ktorá sľubovala, že postaví plničku, nenašla finančné prostriedky.
Momentálne je vrt v súkromných rukách. Som však rád, že Liptovská Štiavnica disponuje toľkými prameňmi a takou kvalitnou vodou. Tvrdím totiž, že ešte príde doba, kedy bude voda omnoho vzácnejšia, uzavrel Lauko.