V marci v Tatranskej Polianke vo Vysokých Tatrách, v poldruha roka prázdnej budove, kde bola predtým reštaurácia, otvorili unikátnu digitálnu galériu Poliankovo. Odvtedy ju navštívilo vyše tritisíc návštevníkov. Obrazy v nej sa pohybujú na veľkých plátnach, z horských výšok sa vám spotia dlane, africké ženy tancujú kúsok od vás – takmer cítite ich dych a vibrácie ich dupotajúcich nôh. V predstavách môžete zlaniť najvyšší vodopád sveta (Angelov vodopád, 979 metrov), vyskúšať na vlastnom chrbte krosná tatranského nosiča, alebo si zapádlovať v slávnom gumennom nafukovacom rafte nazvanom Modrý hroch použitom v roku 2001 počas Expedície Omo.
Vtedy známy filmár Pavol Barabáš splavil 900 km druhej najnáročnejšej africkej rieky v Etiópii. Rieka Omo preteká hlbokým a neschodným kaňonom plným nebezpečných hrochov, päťmetrových krokodílov a jedovatých hadov. Počas jednomesačnej cesty sa členovia šesťčlenného tímu museli spoľahnúť len na svoje schopnosti bez akejkoľvek možnosti pomoci v prípade nehody alebo zásobovania zvonka. Rieka totiž preteká územím nikoho.
Väčšina výstavy v galérii Poliankovo, konkrétne deväť expozícií z dvanástich, je venovaných práve tomuto slovenskému režisérovi, scenáristovi a cestovateľovi. Barabáš je známy tým, že nakrúca filmy s horskou, športovou a cestovateľskou tématikou a často sa zameriava na život ľudí v extrémnych podmienkach. Je medzinárodne najúspešnejším slovenským dokumentaristom.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
V Poliankove možno na informačných tabuliach čítať mnohé Barabášove myšlienky a základné informácie o niektorých jeho cestách: „Život ponúka množstvo príležitostí vydať sa na cestu. Nepremeškajte ani jedinú.“ Pred obrovským panoramatickým plátnom s vrcholkami hôr a prúdiacimi oblakmi sa možno posadiť na tulivak a chvíľu rozjímať: „Keď sa pred tebou otvoria mnohé cesty a ty nevieš, ktorou sa vydať, radšej si ľahni a čakaj. Lež ticho a pokojne, kým nezachytíš cestu svojho srdca.“
Jedna z miestností s názvom „Sloboda pod nákladom“ je venovaná nosičstvu: „To čo si naložíš na chrbát, musíš doniesť do cieľa.“ Vysoké Tatry sú jediným pohorím v Európe, kde sa zachovalo vysokohorské nosičstvo. Dňa 24. januára 2019 bolo zapísané do nehmotného dedičstva Slovenska v rámci UNESCO.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Na stenách si možno pozrieť veľké Barabášove fotografie s motívmi domorodých kmeňov. Etiópsky kmeň Suri, najobávanejší kmeň Afriky – dnes im vláda zakazuje nosenie tanierikov v spodnej pere aj skarifikáciu, robenie jaziev na pokožke z estetických dôvodov. Kmene Himba v Namíbii či Hodi v Amazónii, kde satelity pod ich územím označili veľké zásoby nerastných surovín a Venezuela chce ich územie predať ťažobným spoločnostiam. Horský kmeň v Novej Guinei, kde sa v blízkosti nachádza najväčšia baňa sveta na zlato či kočovné prírodné etnikum Pygmejovia, ktorí dnes otročia na plážach černochov, pretože im vylovili v pralese zver… Každé dva týžne zmizne zo sveta jeden tradičný jazyk a s posledným hovoriacim prichádza ľudstvo nenávratne o dôležité poznanie ním zakódované. 99,5 % času existencie ľudstva sme žili prírodným spôsobom života v kmeňových spoločenstvách a sme posledná generácia, ktorá má možnosť zachovať ich poznanie. Prírodní ľudia sú súčasťou zeme. My sme dobyvatelia, chceme veľa vlastniť – nie deliť sa.
Platíme príliš vysokú cenu za to, čomu ešte stále hovoríme pokrok, tvrdí ďalej Barabáš. Naše stúpajúce požiadavky na blahobyt a preteky o zisk menia výzor našej planéty, idú ruka v ruke s pokrytectvom. Keď ochorie zem, budú choré aj jej deti.
Návšteva v Poliankove ponúka aj takéto zamyslenie.
