Široké chodníky v Lese zmyslov – Wald der Sinne pri Altenbergu sú prístupné pre všetkých. Výnimkou nie sú ani najmenšie deti v kočíkoch či milovníci prírody na invalidných vozíkoch.
Na jeden a pol kilometra dlhom náučnom chodníku čaká na návštevníkov 27 zastavení.
Barbara Holzerová, naša sprievodkyňa zážitkovým zastaveniami, je zároveň autorkou myšlienky. Bývalá sociálna pracovníčka si v roku 2005 splnila sen a pustila sa do budovania rodinného projektu v prírode.
Pri sprevádzaní Lesom zmyslov nás povzbudzuje, aby sme si ľahli do hojdacej siete, zavreli oči a započúvali sa do zvukov lesa.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Ešte predtým sa však dotýkame odrezkov zo stromov. Borovica, jaseň, orech – dýchame vôňu dreva a hmatom, matkou všetkých zmyslov, nadväzujeme komunikáciu s prírodou.
Prechádzka bosými nohami po machu, kameňoch alebo šiškách prináša ďalšiu zaujímavú skúsenosť.
Viete, že každé znamenie má svoj strom? K tomu môjmu, aprílovému, vraj patrí vlašský orech. Len mi nie je jasné, prečo mám práve na jeho plody alergiu.
Sklenená krása
Že zle počujete? Sluch si potrénujete pri veľkom zelenom lieviku. Stačí priložiť ucho k jeho zúženej časti a aj šepot kamarátky na druhej strane lievika sa stáva zrozumiteľným.
Roztočené optické disky zase rozhýbu stromy, ktoré „vykročia“ priamo k vám.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
V Lese zmyslov si môžete vychutnať aj tóny hudby – stačí zabrnkať na struny napnuté v bútľavom javore či zahrať pesničku Kohútik jarabý na obrom xylofóne.
„Každé drevo má vlastnú rezonanciu a kvalitu zvuku. V závislosti od jeho hustoty, rýchlosti rastu či vlhkosti,“ vysvetľuje Barbara a našu prechádzku ukončí výhľadom na pasúce sa stádo sŕn.
Fascinované našimi krikľavozelenými pršiplášťami inokedy plaché zvieratá stoja ako prikované k zemi. Fototermín ako na objednávku…
O pár kilometrov južnejšie, v meste Neuberg an der Mürz, vstupujeme do gotického chrámu. Jeho strecha má najväčší drevený kostolný krov v Rakúsku. Strešné trámy z prvej polovice 15. storočia sú vyrobené z viac než 1 100 kubíkov smrekovcového dreva.
V interiéri kostola dominuje barokový oltár z roku 1612. Návštevu si zaslúži aj cisterciánsky kláštor, ktorý v roku 1327 založil rakúsky vojvoda Oto Habsburský.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Zatiaľ čo pekári, podkúvači a debnári pracovali na spodných poschodiach kláštora, horné miestnosti ponúkali priestor na štúdium a vedu.
Z chladných priestorov kostola a kláštora sa presúvame do neďalekej cisárskej sklárskej manufaktúry.
Hneď v prvých minútach nás zohrieva teplo sálajúce z ohňa v rozpálenej peci. Skúsenému sklárovi nazeráme cez plecia a sledujeme, ako umne vyfukuje sklenené predmety nádherných tvarov a pestrých farieb – záhradné dekorácie, typické pre túto skláreň.
Drezina, predchodca bicykla
Územie regiónu Hoch Steiermark rozkladajúce sa od štajerského Semmeringu cez pohorie Hochschwab až po Eisenerzské Alpy má cyklotrasu pre každého – od miernych cyklochodníkov pre rodiny s deťmi až po náročné adrenalínové výšľapy v srdci štajerských hôr.
Napriek predpovedi počasia, ktorá hlási prehánky, sadáme na požičané e-biky. Šliapanie z mestečka Mürzzuschlag pozdĺž rieky do Brucku an der Mur sa tak vďaka elektrickému pohonu našich dvojkolesových tátošov stáva pohodovým výletom.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Aby nás však štyridsaťkilometrová trasa neodradila hneď na začiatku, jazdu si spríjemníme zastávkou v Múzeu Južnej železnice – Südbahnmuseum – v mestečku Mürzzuschlag.
Železničné múzeum svoje zbierky po prvý raz otvorilo verejnosti v roku 2007. Ponúka najväčšiu kolekciu drezín a historických lokomotív na svete.
Vedeli ste, že drezina nesie názov podľa vynálezcu Karla Friedricha Draisa, ktorý žil v rokoch 1785 až 1851 v Bádensku? Vynašiel drevené jednostopové odrážadlo, ktoré bolo predchodcom dnešných bicyklov. V roku 1842 skonštruoval vozidlo pre železničné trate.
Unikátom múzea je však päťmotorová parná lokomotíva 180.01, zapožičaná z Viedenského technického múzea. Zbierku dopĺňajú dobové vozne s kuframi pamätajúcimi neďalekú históriu.
Mestečko Mürzzuschlag je tiež konečnou stanicou 41-kilometrovej trasy Semerinskej železnice, ktorá je od roku 1998 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Cyklistický chodník, ktorým pokračujeme do Brucku, nemá takmer žiadne prevýšenia, v trochu nevľúdnom počasí sa navyše nemusíme vyhýbať iným cyklistom. Odmenou za daždivý máj je šťavnatá príroda a božský pokoj.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Spálené kalórie na záver našej bicyklovačky doplníme v štýlovom hostinci. Sezóna špargle boduje na prvých stránkach ponukového lístka, záverečnou istotou je jablková štrúdľa.
Požičané e-biky nechávame takisto dobiť energiou, ale v dokovacích staniciach, ktoré sú k dispozícii doslova na každom kroku.
K ďalšej zástavke – Zelenému jazeru v Tragosse – sa už vydávame po vlastných. Grüner See je Karibikom Horného Štajerska.
V roku 2015 sa v ankete ORF stalo najkrajším rakúskym miestom. Smaragdovozelené jazero sa každý rok v období, keď sa v horách topí sneh, napĺňa priezračnou pramenitou vodou. Je to dokonalé prírodné divadlo a raj pre milovníkov potápania.
Návrat do minulosti
To, že sa v mnohých cirkevných svätostánkoch dorába víno, nie je nič nové. V českom Želive varia benediktíni pivo, v škótskom opátstve Saint Andrew’s vyrábajú whisky.
V susednom Rakúsku takmer neexistuje kláštor, ktorý by vo svojom repertoári nemal gastronomickú vychytávku, na ktorú láka aj ateistických kulinárov. Ani región Hoch Steiermark nie je výnimkou.
V múzeu piva Gösseum v regióne Leoben nazeráme do zákulisia varenia zlatého moku a do histórie najlepšieho rakúskeho piva.
V kláštore Göss s pozemkami na oboch stranách rieky Mur varili pivo mníšky do roku 1782, keď bol zrušený.
Tradícia varenia piva v budove opátstva ožila, keď v roku 1860 kúpil podnikateľ Max Kober časti kláštora.
Tento rok môžete doteraz nájsť na etiketách piva. Počas podrobného výkladu o jeho varení sa dozvedáme aj zopár zaujímavostí.
Napríklad to, že na chmelenie piva sa používajú len samičie kvety, nazývané tiež šišky alebo hlávky.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Aj milovníci histórie a prírody si prídu v Leobene na svoje. Do začiatku novembra ponúka Kunsthalle výstavu s názvom Ľadové safari.
Nezvyčajnou a vzrušujúcou cestou do doby, keď sa našou planétou potulovali mamutie stáda, obrovské jelene a jaskynné levy, nás sprevádzajú skúsení skauti Lena a Urs.
Safari spred tridsaťtisíc rokov predstavuje gigantické zvieratá, ktoré naši predkovia naháňali a jedli, ale aj miniatúrne sošky, ktoré zručný pračlovek vyrábal.
Jednotlivé stanovištia si aktivujeme pomocou aplikácie v zapožičanom tablete – výklad s fotografiami a krátkym videom tak povýši výstavu na interaktívny zážitok.
A hoci návrat do minulosti je vzrušujúci, prítomnosť za dverami múzea so všetkými chuťami a vôňami Horného Štajerska láka oveľa viac.