Vzácne a ohrozené miesta Slovenska, ktoré treba chrániť a zachrániť. Prečo sú pre nás dôležité? Môžete si o nich prečítať každý utorok.
Sú mestá, kde trávniky kosia aj osemkrát do roka. Aj uprostred leta, vyholia ich na dreň a pri páľavách z nich nezostane nič, len žltohnedá nevábna masa.
Pribúdajú však mestá, ktoré sa rozhodli kosiť trávnik menej často a nie na celej ploche, ale skôr v mozaike. Vykosené plochy sa striedajú s nepokosenými, kde trávy a byliny bujnejú.
Deje sa to v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves, vo Zvolene, pridávajú sa Levice. Mestá šetria rozpočet.
Nepokosené plochy lákajú hmyz. A obyvatelia môžu zažiť nevšedné divadlo. Nemusia cestovať ďaleko za motýlími záhradami.
Vzácny modráčik v škole
V Karlovej Vsi začali už v roku 2016 na modelových plochách so zmeneným režimom kosenia. Monotónnu zeleň zrazu osviežili čakanky, nevädze. Ďalšie farby poletujú vo svetle.
„Je tam viacero druhov motýľov – modráčikov, očkáňov, žltáčikov. Tento rok je veľmi početná babôčka bodliaková,“ vyratúva zoológ Marek Semelbauer z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.
Pri nedávnom monitoringu v Karlovej Vsi dokonca našiel vzácneho modráčika ďatelinového. Priamo v areáli Základnej školy Alexandra Dubčeka.
„Nečakal som, že ho nájdem uprostred mesta,“ priznáva zoológ. Ako jeho názov naznačuje, tento modráčik žije v ďatelinách, a keďže ich na určitej časti školského dvora nevykosili, mal kde prežiť.
V Chicagu nielenže upravili režim kosenia, časť Lincoln Parku nechávajú tak, bez zasahovania a nazvali ju Mestská oblasť divočiny (Urban Wildlife Area).
Podobne nechávajú divočieť aj časť Central Parku v New Yorku. Prečo?
Vysvetlenie ponúka ďalšia málo známa divočina ukrytá priamo v hlavnom meste. Zečák v Lamači nad torzom nemocnice Rázsochy.
Kroviny a solitérne stromy evokujú africkú savanu, atmosféru dotvárajú občasné stretnutia so srnkami, kde-tu zaletí bažant, zaškrieka sojka.
„Niekoľko desaťročí to leží ladom, vyvíjalo sa to spontánne,“ naznačuje zoológ. Zečák ponúka nevšedný výhľad na Bratislavu a – na motýle.
Motýlie kráľovstvo na Zečáku
„Robil som tam zatiaľ predbežný výskum. Našiel som asi 50 druhov motýľov, čo je asi tretina všetkých slovenských druhov. Viaceré z nich sú vzácne alebo ustupujúce,“ nadchýna sa Semelbauer.
Vidlochvost niklový, vidlochvost ovocný, ostrôžkar malý, dokonca veľký pekný očkáň ovsíkový. Alebo európsky významný druh ohniváčik veľký.
Len pred pár týždňami tam poletovalo obrovské množstvo očkáňov – lúčny, timotejkový. Súmračník čiarkavý.
„To je len stručný výber. Je to veľmi príjemná lokalita na prechádzky, otvorená. Sú tam diviaky. Z plazov jašterica zelená, užovka stromová, hladká.“
Zečák predstavuje ostrov biodiverzity v meste, ktorý nikto neplánoval. Plánovanou premenou na sídlisko však nevyhnutne dôjde k vyhynutiu väčšiny druhov motýľov.
Lamačania tak prídu o „prírodnú rezerváciu“, kde sa môžu voľne prejsť „mimo značených chodníkov“.
To neznamená, že teraz by sa mali nechať všetky zelené plochy v mestách zarásť a zdivieť. Stačí pochopiť, že aj trávnik predstavuje čosi živé, nie je to len zmes v plastovom vreci na poličke supermarketu.
A napokon pestrý trávnik plný hmyzu sa ľuďom spätne „odvďačí“.
V Česku začali samosprávy namiesto klasických trávnikov vysádzať bohaté lúčne zmesi, v ktorých nesmú chýbať staré české druhy ako napríklad ľadenec rožkatý.
Na nenápadné žlté kvietky sa viaže asi 30 druhov motýľov. No pointa je v inom. Ľadenec lepšie zvláda sucho.
Ohrozená je pestrosť opeľovačov
Jedným z najohrozenejších motýľov na Slovensku je žltáčik zanoväťový. V Česku, Rakúsku, Maďarsku aj v Nemecku už vyhynul. Prežíva na pár miestach v Bielych Karpatoch a na jednej lokalite v Považskom Inovci.
Jeho početnosť výrazne klesla kvôli zmenám v prostredí a kvôli tomu, že sa z krajiny takmer vytratil tradičný spôsob hospodárenia – extenzívna pastva, extenzívne sady.
Žltáčikovi sa darilo v pasienkovej krajine s veľkým množstvom stromov. „Je naviazaný na zanoväť – poloker, ktorý rastie popri skupinkách stromov. Vyžaduje akoby parkovú krajinu, spásanú, na ktorej je vyrovnaný pomer tráv, stromov a kríkov. Zanoväť nezvláda intenzívne kosenie,“ upozorňuje zoológ Marek Semelbauer a uvádza ďalší zaujímavý príklad.
Hnedáčik nevädzový je motýľ, ktorý má rád teplé, riedke krovinaté lesostepi, zaburinené vinice, hrádze pozdĺž riek, svetlejšie časti lužných lesov. Jeho život je viazaný na dve rastliny – nevädzovec lúčny a nevädzník hlaváčovitý. V Česku vyhynul.
Darí sa mu, čuduj sa svete, v Bratislave. V Petržalke v blízkosti protipovodňových hrádzí. „Našli sme ho dokonca pri obchodnom dome Tesco Lamač,“ pokračuje Semelbauer. Ako je to možné?
"Súvisí to s tým, že hrádza a niektoré ďalšie plochy sa nekosia tak často. Iba dva- až trikrát do roka, a nie päť- až osemkrát, ako sa to v meste bežne robí,“ vysvetľuje zoológ.
Podporovať pestrú mozaiku motýľov v krajine sa oplatí. Pretože nielen medonosné včely sú opeľovače, ktoré pomáhajú rastlinám s rozmnožovaním.
Podstatným dielom prispievajú aj motýle, samotárske včely a ďalší všakovaký hmyz.
Kam na výlet: 5 tipov v okolí
- Kačín je ideálny pre cyklistov a rodičov s kočíkmi, ktorým neprekážajú kopce.
- Železná studienka, jej názov je odvodený od železitého prameňa.
- Devínska Kobyla ponúka chladnejšie prostredie a výhľady na západ slnka.
- Wietov lom, miesto plné vzácnych druhov, kde sa obnovila pastva kôz.
- Karlovoveské rameno je rajom vodákov.