Aspoň raz za život! Čo by mal každý Slovák a Slovenka určite vidieť a zažiť? Takéto tipy vám Pravda prináša cez prázdniny každý pondelok.
Ochtinská jaskyňa by dodnes zostala nepoznaná, ak by nebolo banskej ťažby. Dvaja baníci razili 7. decembra 1954 banské prieskumné dielo, keď sa prebúrali rovno do podzemných priestorov, akých je na svete málo. Nie je preto náhoda, že sa dnes do jaskyne vchádza dlhou prístupovou štôlňou s množstvom schodov.
„Samotné baníctvo – a vôbec razenie štôlní – má s Ochtinskou aragonitovou jaskyňou veľmi veľa spoločného. Jaskyne sú známe buď odpradávna, alebo ich nájdu jaskyniari, či náhodný turista. V tomto prípade však boli objaviteľmi baníci,“ vysvetlil Miroslav Kudla zo Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.
Dôvodom ťažby pri Ochtinej bola potreba železa pre socialistickú výstavbu. Baníci robili prieskum, aby objavili železonosné rudy.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„Niekedy sa stáva, že baníci narazia na spravidla menšie podzemné dutiny prírodného pôvodu, teda jaskynky, ale to, na čo narazili 7. decembra, im vyrazilo dych,“ dodáva Kudla. Otvoril sa pred nimi úžasný priestor, ktorý dosiaľ žiadne ľudské oko nevidelo.
Po skončení geologického tam prebehol i jaskyniarsky prieskum a začalo sa uvažovať o sprístupnení miesta. Až v druhej polovici 60. rokov minulého storočia sa však vybudovala dlhá prístupová štôlňa, takže jaskyňu pre prvých návštevníkov otvorili v roku 1972.
Striedajú sa v nej dva druhy priestorov – vertikálne, úzke a tunely so zarovnanými stropmi trojuholníkového tvaru.
„To je podmienené tým, akým spôsobom sa vytvárala. Unikátom je jej vznik a v tomto prípade sa líši od väčšiny sprístupnených jaskýň nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Je vytvorená z kryštalických vápencov, ale výrazne starších, ako má väčšina iných jaskýň,“ ozrejmuje Kudla.
Kým tie vznikli v druhohorných vápencoch starých približne 220 až 230 miliónov rokov, Ochtinská jaskyňa bola vytvorená vo vápencoch z prvohôr, teda z obdobia devónu, ktorých vek je približne 400 miliónov rokov. Odlišuje sa aj farebnosťou.
Kým steny iných jaskýň sú prevažne sivé alebo tmavé, Ochtinská jaskyňa ohúri mramorovým sfarbením a červenou farbou, ktorú spôsobujú ankerity a okre. Pozoruhodným javom sú zarovnané stropy, ktoré takto vytvarovala dlhodobo ustálená hladina podzemnej vody.
Namiesto kvapľov aragonit
Návštevníci väčšiny jaskýň sú zvyknutí na kvapľovú výzdobu, v Ochtinej je to však úplne iné. „Tu sa na stropoch a stenách vyskytujú útvary aragonitu. Ide tiež o minerál uhličitanu vápenatého, ale oproti klasickej kvapľovej výzdobe sa líši tým, že má inú kryštalickú mriežku a vzniká za iných podmienok, ktoré sú náročnejšie. Znamená to, že aragonit nie je v jaskyniach až takým častým javom ako sintrové kvaple,“ vysvetľuje Kudla.
Aby vznikol aragonit, musia sa vytvoriť veľmi špecifické podmienky. V prvom rade je to pomalý a pravidelný priesak vody z povrchu či pomalé vzlínanie vôd v jaskyni a veľmi stabilná klíma. Vtedy sa z roztoku uhličitanu vápenatého vyzráža nie sinter, ale aragonit.
Dôležitá je aj prítomnosť horčíka. Aj keď sa o Ochtinskej aragonitovej jaskyni desaťročia traduje, že je iba jedna z troch aragonitových jaskýň na celom svete, pričom ďalšie dve sa nachádzajú v Mexiku a Argentíne, nie je to tak.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„Aragonit je síce zriedkavejšou formou, ale zase nie úplne zriedkavou. Typický je napríklad pre jaskyne v teplých a suchých oblastiach. Informácia o existencii iba troch sprístupnených aragonitových jaskýň, nie je správna. Objavila sa v 70. rokoch minulého storočia a dosiaľ sa živelne šíri. No koľko je aragonitových jaskýň na svete, je veľmi ťažké odhadnúť,“ dodáva Kudla. Ochtinská je však jediná svojho druhu v strednej Európe.
A jedinečná je hneď viacerými faktormi. „Je to hlavne horninové prostredie, v ktorom je vytvorená. Druhou osobitosťou sú zarovnané stropy a treťou, ktorá je najviac pútavá pre návštevníkov, je samotná výzdoba jaskyne,“ uzavrel Kudla.
V jaskyni je celoročne od 7,2 do 7,8 stupňov Celzia, vlhkosť vzduchu sa pohybuje od 92 do 97 percent. Vchod do jaskyne je dlhý 144 metrov a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov, pričom do podzemia sa zostupuje po 104 schodoch. Z celkovej dĺžky tristo metrov je sprístupnených 230 a prehliadka trvá pol hodiny.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Perla podzemia
Sprievodkyňa Iveta Németová vraví ešte o jednej výnimočnosti jaskyne. „Je určite najkrajšia na svete a patrí tiež medzi najzaujímavejšie svetové jaskyne. My ju voláme Perla podzemia. V jednej časti, v Sieni veľkej mliečnej cesty, je to, akoby ste sa pozerali na hviezdnu oblohu,“ opisuje.
Krásu jaskyne oceňujú aj návštevníci, ktorých každým rokom pribúda. „Vlani bola návštevnosť 32-tisíc ľudí a stále stúpa. Najviac sem chodí Slovákov a Čechov. Potom sú to Maďari, Poliaci, Španieli a Francúzi,“ približuje Németová. Práve Francúzi sú podľa nej špecifickí, pretože ich chodia celé autobusy.
Na unikátnu jaskyňu sú hrdí aj obyvatelia obce Ochtiná. „Do jaskyne teraz vedie dvojkilometrový turistický chodník, ktorý budeme revitalizovať. Na jeho začiatku chceme urobiť oddychovú zónu s altánkom a detskými atrakciami,“ povedal starosta obce Július Rusnák.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Kam na výlet: 7 tipov v okolí
- 1/ Ochtinský kostolík – románsko-gotická pamiatka s unikátnymi freskami stojí len 2 km od jaskyne, je súčasťou Gotickej cesty.
- 2/ Slavošovský tunel – nedokončená technická pamiatka dlhá 2,4 km, nikdy tadiaľ neprešiel vlak, ale miestni tam vybudovali drevené atrakcie.
- 3/ Vodný hrad v Štítniku vystavali v roku 1432.
- 4/ Gerlašské skaly pri obci Rožňavské Bystré – bizarný skalný útvar so skalnými terasami a sutinami, pod nimi je množstvo malých jaskýň.
- 5/ Kaštieľ Betliar – honosná pamiatka s pôvodným zariadením a zbierkami zo začiatku 18. storočia.
- 6/ Banícke zážitkové centrum Sentinel v Rožňave – na nádvorí sú banské mechanizmy a pojazdná banská železnička.
- 7/ Gombasecká jaskyňa – známa ako „rozprávková“, v Mramorovej sieni je studňa hlboká osem metrov.