Návštevníkov určite nadchne nádherné námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika, ktoré je najväčšie v Európe. Historické jadro mesta v roku 1950 vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Takmer kompletne je zachovaný systém mestských hradieb, pričom z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť – z toho tri brány, a to košická, poľská a menhardská. „Všetky pamiatky v Levoči sú krásne. Návštevník by mal určite vidieť Baziliku svätého Jakuba s gotickým oltárom Majstra Pavla, ale aj ďalšími, ktoré sa tam nachádzajú. Vynechať nesmie historickú radnicu a tiež dom, kde Majster Pavol žil a tvoril. A zaujímavá je aj prechádzka okolo hradieb. Do Levoče sa určite oplatí prísť,“ pozval na návštevu Miroslav Čurilla, viceprimátor Levoče.
Veľkým lákadlom je Bazilika svätého Jakuba, ktorá je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši a po košickom Dóme svätej Alžbety má druhú najvyššiu výšku lode na Slovensku. Vyhľadávaný je v nej nádherný a impozantný hlavný oltár, zasvätený Panne Márii a svätému Jakubovi Apoštolovi. Pamiatka mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty je s výškou 18,62 metra najvyšším neskorogotickým krídlovým oltárom na svete. Práce na ňom zadávatelia zverili rezbárovi Majstrovi Pavlovi. Dielo vznikalo vo viacerých etapách medzi rokmi 1508 až 1517. Zaujímavosťou je, že celý oltár je zhotovený z lipového dreva a napriek tomu, že je z horľavého materiálu, prežil viac ako 500 rokov, hoci veľké požiare až päťkrát zničili celé mesto alebo jeho časť. Vzácna pamiatka však zostala neporušená.
Foto: Robo Hakl, Pravda
Školákov poprava rozosmiala
Historická radnica je podľa turistickej sprievodkyne Astrid Kostelníkovej budovou, ktorú si návštevníci najviac fotografujú.
„Existuje o nej množstvo historických dokumentov, o ktorých sa môžu návštevníci bežne dozvedieť. Spája sa s ňou však aj príbeh, ktorý do knižnej podoby spracoval maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth pod názvom Čierne mesto. V 70. rokoch minulého storočia prišli román nakrútiť maďarskí filmári a scéna sťatia jedného z hrdinov sa konala priamo pred radnicou,“ prezradila Kostelníková.
Román opisuje legendu o richtároch Levoče a susedného Hrhova, ktorí sa nemali v láske. Obaja boli na Silvestra na poľovačke na svojich pozemkoch, ktoré spolu susedili, pričom jeden, pravdepodobne omylom, zastrelil tomu druhému psa.
„Hrhovský smrteľne postrelil levočského richtára. Pred storočiami bol taký zákon od kráľa Karola Róberta, že ak sa také niečo stane a toho umierajúceho budú ťahať, pozemok, kde jeho krv vytečie, pripadne mestu alebo tomu majiteľovi, ktorý umiera. A tak sa stalo, že nie, aby zachraňovali levočského richtára, ale ťahali ho, kým nevykrvácal. Obyvatelia sa vtedy obliekli do čierneho, preto ten názov Čierne mesto. Toho druhého mali potom sťať na námestí,“ poznamenala Kostelníková. Maďarskí filmári na túto scénu potrebovali komparzistov vrátane detí. Turistickej sprievodkyni sa podarilo nájsť jednu pamätníčku, ktorá vtedy navštevovala druhý ročník základnej školy. Tá jej rozprávala, ako to prebiehalo.
„Deti sa mali pozerať na sťatie a plakať. Namiesto toho pri prvej, druhej a ďalšej scéne sa stále smiali. Mama jedného chlapca to už nevydržala a dala mu silnú facku, ktorou dieťa rozplakala, a k nemu sa pridali ďalší. Bol to taký plač, ktorý si neželal ani pán režisér. Táto informácia stále zaujme najmä maďarských turistov, lebo ten film je tam obľúbený,“ uviedla turistická sprievodkyňa.
Okná ako symbol vážnosti
V susedstve starej radnice sa nachádza klietka hanby. Legendy o nej hovoria, že prvou obeťou trestu mala byť richtárova dcéra. „Slúžila pre menšie delikty. Určite by tam podľa mňa aj historikov dcéra richtára neskončila, otec by to nedovolil a vyplatil by jej trest,“ poprela chýry Kostelníková.
V klietke končili napríklad dámy, ktoré išli samy, keď už boli rozsvietené svetlá na ulici, „slečny“ alebo neverné manželky. „Posledným, kto v nej skončil, bol v roku 1945 policajný kapitán. Ten počas vojny rozdával potravinové lístky a zatvorila ho tam nejaká skupinka. Keď o štyri roky neskôr chceli vtedajší šéfovia mesta vedieť, kto ho tam strčil, uviedol, že na to už zabudol,“ hovorí turistická sprievodkyňa. Podľa nej bola klietka v blízkosti radnice preto, lebo radnica je zákonodarná a klietka zasa výkonná moc.
Obyčajné okná na nádhernom námestí môžu turistov prekvapiť. Ich počet poukazoval, kto v danom dome býva.
„Ide o raritný dôkazový materiál, ktorý priniesli Nemci v 13. storočí. Podľa saského práva sa určovalo, koľko okien na námestí môže mať občan a honorácia. A keďže Levoča je tiež taký malý kopček, vyšný rínok je šľachtická strana a nižný zase meštianska. Na šľachtickej mohol mať barón päť okien, gróf sedem a na meštianskej strane mohli mať iba tri okná,“ prezradila Kostelníková. Na otázku, prečo práve na spodnom, meštianskom rínku je najkrajší a podľa nej druhý najfotografovanejší objekt, Thurzov dom, reagovala: „Thurzovci prišli do Levoče neskôr, keď už bola postavená, a nikto by im "nepožičal“ svoje okná na vyšnom rínku. Na meštianskej strane si asi kúpili dva domy a urobili päť okien."
Levoča ponúka množstvo lákadiel a najnovšie je to aj vyhliadka z veže Baziliky svätého Jakuba. Návštevníci starobylého mesta si ho z výšky môžu pozrieť bezplatne, musia však prekonať 216 schodov.
Foto: Robo Hakl, Pravda
Kam na výlet: 6 tipov v okolí
- 1/ Mariánska hora – patrí k najstarším a najznámejším pútnickým miestam na Slovensku. V roku 1995 ju navštívil aj pápež Ján Pavol II.
- 2/ Vrch Šibeník – vykonávali sa na ňom hrdelné tresty, pretože k výsadám Levoče patrilo aj právo meča.
- 3/ Biokúpalisko Levočská dolina – má tri prírodné bazény, ale kúpať sa dá iba v jednom. Ďalší je určený na rybolov.
- 4/ Sivá Brada – travertínová kopa neďaleko Spišského Podhradia. Na vrchole vyviera minerálny prameň.
- 5/ Zoo Spišská Nová Ves – najmenšia a zároveň najmladšia zoologická záhrada na Slovensku. Chová približne 70 živočíšnych druhov s celkovým počtom 250 jedincov. Súčasťou areálu je arborétum.
- 6/ Spišský hrad – zrúcanina je jedným z najväčších hradných komplexov na Slovensku.