Rohuľa. Z ihlana v Ondavskej vrchovine je výhľad až k Tatrám

, 15.08.2019 06:00

Severne od Svidníka, v Ondavskej vrchovine Nízkych Beskýd, čnie 595 metrov vysoká Rohuľa. Kedysi slúžila len ako "podstavec" meračských veží slúžiacich na geodetické a kartografické účely, no dnes má o niečo vznešenejšie poslanie - na jej mohutnom chrbte spočíva rovnomenná rozhľadňa, ktorá sa od samotného vzniku v roku 2005 stala obľúbenou turistickou atrakciou.

Rohuľa
Rohuľa Autor: WIKIPEDIA

Kam sa vybrať s celou rodinou na výlet či túru? Tipy Pravdy na miesta, kde získate výhľad i nadhľad. Príbehy rozhľadní si prečítate každý štvrtok.

Drevená veža má tvar štvorbokého ihlana, ktorý sa v smere zdola nahor zužuje. Smerom na najvyššiu vyhliadkovú platformu minú turisti tri nižšie plošiny. Štvrté podlažie sa nachádza vo výške 14 metrov nad povrchom kopca.

Nahor vedie sústava štyroch drevených rebríkov, ktoré nie sú zabezpečené zábradlím, takže výstup môže turistom s menej pevným krokom spôsobiť problém. Rodičia veľmi malých detí a starší návštevníci by preto mali zvážiť svoje schopnosti.

Rozhľadňa Rohuľa ponúka očarujúci panoramatický pohľad na hrebene Laboreckej a Ondavskej vrchoviny, vyhasnutú sopku Vihorlat, Sninský kameň, Slanské vrchy, Makovicu, vrch Čergov, Stebnickú Maguru, Stavok aj na najvýchodnejší slovenský národný park Poloniny. Ak to počasie dovolí, pred „rozhliadačmi“ sa vynoria dokonca štíty Vysokých Tatier.

Počasie na horách rýchlo mení náladu a po slnečnom ráne sa pokojne môže prihnať silná poludňajšia búrka. V takom prípade viac než vhod padne turistická útulňa v tesnej blízkosti rozhľadne. Jej prízemie a podkrovie pojme aj niekoľko nocľažníkov.

Aj tento malý domček prispieva k rozšíreniu návštevnosti miesta – turisti majú väčšiu istotu, že sa v prípade dažďa či vetra budú mať kam uchýliť a prečkať nepriaznivé poveternostné podmienky.

V znamení troch farieb

Vrch Rohuľa obklopujú obce Nižná a Vyšná Jedľová, Belejovce, Kružľová a Kapišová. Na milovníkov výhľadov čaká kratšia, ale mierne náročná túra s ostrým stúpaním. Tých, ktorí si výlet na Rohuľu naplánujú zo Svidníka, privedie červená značka najprv do obce Nižná Jedľová.

Výhľad na Čergov, v pozadí sú Vysoké Tatry.
Výhľad na Čergov, v pozadí sú Vysoké Tatry. Autor: SHUTTERSTOCK

Tam, na križovatke červenej a modrej, treba prehodiť výhybku a nasledovať belasú, ktorá ukáže cestu až priamo k vyhliadkovej ve­ži.

Z Jedľovej sa rýchlejší dostanú nahor približne za trištvrte hodiny. A kto nerád končí tam, kde začal, môže na ceste späť zamieriť k Belejovciam, čo potrvá asi 45 minút, a odtiaľ lúčnou cestou do Vápenického sedla.

Potom však treba spraviť voľbu, či pokračovať po modrej aj ďalej a výlet zakončiť dole, v dedine Vápeník, alebo sa vydať po zelenej značke. Tá vedie z Vápenického do Filipovského sedla, kde sa napája na červenú trasu – súčasť európskej diaľkovej trasy E3.

Na Rohuli to žije. Turisti z blízkeho okolia sem pravidelne organizujú výstupy, napríklad na Nový rok, zapaľujú sa tu jánske ohne a využívajú sa aj ďalšie príležitosti vyjsť hore a spolu si užiť čaro prírody.

Tmavočierne Poloniny

Je 600 metrov málo a výhľady na slovenské Tatry sú príliš „lokálne“? V ponuke tohto kraja je aj 1 207-metrový Kremenec s takzvaným trojmedzným bodom – žulovým stĺpom, ktorý označuje miesto, kde si ruky podávajú tri krajiny – Slovensko, Poľsko a Ukrajina.

Ukazovateľ smeru v Parku tmavej oblohy v...
Ukazovateľ smeru v Parku tmavej oblohy v Poloninách. Autor: SHUTTERSTOCK

Kremenec kraľuje Národnému parku Poloniny, ktorý sa rozprestiera medzi poľskou a ukrajinskou hranicou. Územie za národný park vyhlásili v roku 1997.

Okrem klasických jedľových a bukových porastov sa tu nájdu aj divoké pralesy Stužica, Rožok a Havešová, ktoré sú od roku 2007 zapísané na zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Svoj domov tu našli viaceré endemity. Nadšenci mikrosveta ocenia 800 druhov plesní a 100 druhov lišajníkov, ktoré tu možno nájsť.

Z množstva živočíchov sú azda najpôsobivejšie majestátne zubry hrivnaté, ktoré sem v menšom počte doviezli pred pätnástimi rokmi.

Žije tu aj zubor hôrny, ktorý sa na Slovensku vo voľnej prírode vyskytuje iba v Národnom parku Poloniny. V nedotknutých lesoch sa však páči aj veľkým šelmám, ako sú medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid či mačka divá.

Súčasťou chráneného územia Polonín sú aj národné kultúrne pamiatky – známe drevené kostolíky. Ďalšou zaujímavosťou je tamojšia nádrž Starina, ktorá je najväčším rezervoárom pitnej vody na Slovensku. Má objem 60 miliónov kubických metrov.

Celá oblasť je pomerne riedko osídlená (len šesť obyvateľov na štvorcový kilometer), nepoškvrnená umelým osvetlením. Vďaka tomu je najtmavšou časťou Slovenska, no nie je to žiadna čierna diera.

Naopak, Poloniny z tmy vyťažili a z iniciatívy Slovenského zväzu astronómov amatérov tu v roku 2010 vznikla podmanivá atrakcia Park tmavej oblohy. Je prvým svojho druhu na Slovensku a len dvadsiatym vo svete.

V tmavom parku v noci výborne vidieť Mliečnu cestu a turisti môžu voľným okom pozorovať niekoľko tisíc hviezd.

Naproti tomu v mestách je to len okolo dvoch stoviek a vo veľkomestách dokonca len 20, tých najusilovnejšie žiariacich.

Na oblohe sa za dobrého počasia odhalia aj také – v Európe už ojedinelé objekty a úkazy – ako sú zodiakálne svetlo, pás a protisvit.

Kam na výlet: 7 tipov v okolí

  • 1/ Vojenské historické múzeum Svidník.
  • 2/ Skanzen ukrajinskej dediny – múzeum vo Svidníku, tvorí ho takmer 50 tradičných obydlí a hospodárskych stavieb.
  • 3/ Drevený Kostolík sv. Michala v obci Ladomirová.
  • 4/ Dukliansky priesmyk.
  • 5/ Hrad Zborov – zrúcanina hradu prezývaná Makovica.
  • 6/ Bardejov a Bardejovské Kúpele.
  • 7/ Priehrada Veľká Domaša – vodná nádrž s dĺžkou 14 km.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Známe neznáme Slovensko #Leto s Pravdou #Leto na Slovensku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku