Ostatné “moderné” ťažké objekty v bratislavské Petržalke boli vybudované úspornejšie. Čo umožnila menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom.
Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavné mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub – 8, odolnosť “rímska” II.
Proti Hitlerovi
V 30. rokoch minulého storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci.
Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá vtedy patrila do Československa.
Opevnenia sa mali budovať niekoľko rokov. Po „Mníchovskej zrade“ v roku 1938, a následnom rozdelení Československa v roku 1939, sa práce na tomto obrannom systéme zastavili.
Na Slovensku bolo postavených niekoľko stovák objektov, z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok.
Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu.
Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji.
Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR (stalo sa tak až po 2. svetovej vojne).
Dnes sa o bunker stará združenie Zachráňme petržalské bunkre. Iniciátorom jeho založenia bol známy bratislavský fotoreportér Miroslav Košírer.
Zdroj: https://bunker.bs8.sk/