„Čo robíte pre to, aby si na vás niekto spomenul, keď zomriete? Čo robíte pre to, aby sa na vás nezabudlo?“ pýta sa skupinky 13 turistov so zaviazanými očami sprievodkyňa cestou do hrobky. Iný sprievodca pritom vydáva nervy drásajúce zvuky tým, že o seba mláti kovovými predmetmi.
„Naším cieľom je donútiť ľudí premýšľať,“ hovorí šéfka spoločnosti Alexandra Ortegová, ktorá s nápadom prišla.
„Na cintorínoch nájdeme život i smrť. Život je pominuteľný a smrť je naša jediná istota,“ dodáva žena v čiernom oblečení s temne fialovým rúžom na perách.
Mystická zaujatosť smrťou je pritom podľa Reuters latinskoamerickej kultúre blízka. Návšteva Buenos Aires bez zastávky na cintorína Recoleta, kde je pochovaných mnoho význačných osôb, ako bývalá prvá dáma Eva Perónová, sa nepovažuje za plnohodnotnú.
Mexický Deň mŕtvych (Día de Muertos) je oslavou zomrelých, pri ktorom sa usporadúvajú masívne farebné sprievody a hoduje sa na cintorínoch.
S nápadom nočnej návštevy cintorína prišla Ortegová, keď premýšľala o nevšedných nápadoch pre svoju záverečnú prácu pri štúdiu turistického ruchu.
Ako čerešničku na torte pridala nápad s páskou cez oči a pobytom poležiačky v hrobke. „Keď to absolvujete so zaviazanými očami, umocňuje to zážitok,“ hovorí.
Jedna žena z 13-člennej skupiny desivosť situácie neuniesla, odmietla ďalej pokračovať a hrobku opustila.
Ostatní však neskôr uviedli, že to bol takmer meditatívny zážitok. „Premýšľal som o smrti,“ zveril sa 23-ročný Stalin Caíza, ktorý odchádzal so slzami v očiach. „Ako sa hovorí, sme prach a na prach sa obrátime,“ dodal.