Valašsko je plné dobrôt, okrem koláčov a klobásy núka na tanieri aj pštrosa či hmyz

Už ste ochutnali kyselicu, kontrabáš, trnčenú máčku, frgál a metyju? Ak ani netušíte, čo sa pod týmito rázovitými názvami skrýva, je najvyšší čas vybrať sa na Valašsko.

, 23.10.2019 07:00
1
Jurkovičova rozhľadňa v Rožnove pod Radhoštěm... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Valašsko, rozhľadňa Jurkovičova rozhľadňa v Rožnove pod Radhoštěm je vraj najkrajšou moravskou drevenou rozhľadňou.

Východná Morava má k Slovensku blízko. Na októbrový Karlovský gastrofestival chodí veľa návštevníkov aj z neďalekého regiónu Trenčín.

Po ochutnávaní lahôdok dobre padne návšteva najväčšieho a najstaršieho prírodného múzea v strednej Európe v Rožnove pod Radhoštěm. Aj tu nájdete slovenské stopy – rozkošnú rozhľadňu Dušana Sama Jurkoviča.

Východná Morava je región s jedinečnou architektúrou – možno tam obdivovať baťovskú architektúru v Zlíne, niekoľko zámkov ako Vizovice, Napajedla či Holešov alebo stavby jedného z najnadanejších architektov prvej polovice minulého storočia Dušana Sama Jurkoviča.

Azda najviac sa ich nájde v kúpeľoch Luhačovice, ale za pozornosť stojí aj Jurkovičova rozhľadňa na Karlovom kopci v Rožnove pod Radhoštěm. Vznikla až v roku 2012 podľa pôvodných, vyše storočných Jurkovičových nákresov.

Tridsaťjeden metrov vysoká veža je postavená z dreva storočných stromov a očarí veselými farbami aj výhľadom na okolité kopce. Človek k nej doputuje po prechádzke Valašským múzeom v prírode, ktoré vzniklo v roku 1925.

Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Valašsko, skanzen Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm je najväčší a najstarší skanzen v strednej Európe.

Samotné múzeum je národnou prírodnou a kultúrnou pamiatkou, tvoria ho tri časti – Drevené mestečko, Mlynská dolina a Valašská dedina, kde stojí vyše sto objektov.

Sú to originálne prenesené domy alebo kópie domov z rôznych častí Beskýd. Nájdete tam funkčný vodný mlyn, pílu poháňanú vodou, kde dodnes vznikajú drevené šindle na strechy rozkošných domčekov a navštíviť možno aj kováčsku dielňu. Pracuje v nej vyučený kováč, ktorého nezaskočí žiadna zvedavá otázka.

Predá vám podkovu pre šťastie, ale na žiadosť staršej turistky o zvonček sa usmeje a povie: pani, mám len dve ruky.

Vo Valašskej dedine neviete, čo obdivovať skôr – či technickú vynaliezavosť miestnych ľudí, krásne domčeky s kvitnúcimi predzáhradkami, zvonice, pivnice, mlynčeky na pohánku, alebo sudy z vydlabaných kmeňov stromov zvané kadluby, do ktorých sa zmestilo až 270 kíl obilia.

Nájdete tam vzorovú valašskú školu z 18. storočia, kde jej zakladateľ Salomon Reich dosahoval so svojimi žiakmi úžasné výsledky – vyučil mimoriadne šikovných sklárov, ktorí potom šírili slávu Česka po celom svete.

Kováč v skanzene dokonale ovláda svoje remeslo. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Valašsko, skanzen Kováč v skanzene dokonale ovláda svoje remeslo.

Kedy sa frgál podarí

V inom dome, ktorý je kópiou stavby z Nového Hrozenkova, nám pani vo valašskom kroji porozpráva o jeho obyvateľoch. Okolo roku 1880 tu žila hospodárova rodina so siedmimi deťmi a siedmimi čeľadníkmi, ktorí spávali v komore na poschodí.

V izbe je pripravené záverečné slávnostné večerné stolovanie pri svadbe dcéry a syna v júni 1901 – na stole sú typické valašské koláče zvané frgály aj bábovkové formy.

Krojovaná pani nám vysvetlí, že taniere boli na valašskej dedine vzácna vec a často sa jedlo lyžicami priamo z bábovkových foriem, kde sa piekli aj celkom iné jedlá.

A dodá, že frgál – tenučký koláč z kysnutého cesta sa kedysi volal vdolek, pecák alebo lopaťák, slovom frgál sa označovali len nepodarky.

Tradičné náplne bohato poliate maslom sú z hruškového alebo slivkového lekváru, alebo dokonca aj z kyslej kapusty.

Dnes sú v obľube okrem lekvárových koláčov aj makové, tvarohové, čučoriedkové i jablkové.

Správny frgál má len jednu náplň. Foto: CCRVM
Valašsko, koláč Správny frgál má len jednu náplň.

Na tohtoročnom 11. ročníku Karlovského gastrofestivalu sa minulú nedeľu súťažilo o najlepší valašský frgál.

Spomedzi 68 koláčov vyhral hruškový frgál Anny Šauerovej z Karolinky. V súťaži sa hodnotí nielen vzhľad a chuť, ale aj dodržanie parametrov.

Pravý valašský frgál má mať priemer 30 centimetrov, váži zhruba 600 gramov a vždy je len s jednodruhovou náplňou, ktorá má na reze tvoriť polovicu voči cestu.

Anna Šauerová teraz vyhrala už tretí rok po sebe, v minulých ročníkoch vyhrala s makovým a orechovým frgálom.

Priznala však, že najradšej má frgál hruškový. Hrušky používa domáce od farmára z Husleniek, do náplne potom pridá už len cukor a badián. Podľa nej je najdôležitejšie, aby bol koláč pečený s láskou a radosťou.

Presne tak sme si to na gastrofestivale v údolí Léskové vo Veľkých Karloviciach vyskúšali vo frgálovej manufaktúre pod vedením profesionálnej cukrárky aj my a výsledný frgál chutil skvele.

Veľké okrúhle koláče vdolky, ktoré sú dnes... Foto: CCRVM
Valašsko, jedlo, stôl Veľké okrúhle koláče vdolky, ktoré sú dnes známe skôr ako frgály, boli slávnostným jedlom.

Aj keď sme naň prepašovali štyri náplne, slivkovú, hruškovú, tvarohovú aj makovú, lebo sme si nevedeli vybrať jedinú najlepšiu.

Na festivale sa konala aj súťaž o najlepšiu klobásu, no hlavne sa na 3,5 kilometra dlhej trase dalo zastaviť na 12 miestach a ochutnávať miestne aj exotické lahôdky – zabíjačkové špeciality aj kyselicu, pečeného vola, ale aj grilovaného pštrosa či exotický hmyz a červíky alebo egyptské dobroty a všeličo iné.

Gastofestival je tu mimoriadne populárny, aj napriek daždivému počasiu ho tento rok navštívilo asi dvadsaťtisíc ľudí.

Pipinu či kozenku?

Či už sa na východnú Moravu vyberiete kvôli turistike v Beskydoch, kúpeľom či architektonickým pamiatkam, určite treba ochutnať miestne lahôdky. Východná Morava sa totiž pasuje za gastronomický raj Českej republiky. A nie je to prehnané tvrdenie.

Každá valašská rodina má recept na svoju kyselicu – akúsi smotanovú obdobu našej kapustnice. Kapusta totiž tvorila základ miestnej stravy, ako pripomenú vo Valašskom skanzene heslom „zemáky a zelé, živobytí celé“.

Kyslá kapusta teda „kyslé zelé“ bola takmer každodenná strava, v bečkách vydržala od začiatku zimy do leta.

Zámok Vizovice - baroková podoba podľa návrhu... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Valašsko, zámok Zámok Vizovice - baroková podoba podľa návrhu Františka Antonína Grimma.

Miestni tiež jedli veľa pohánky, ktorá je dobrá na cievy, a táto jednoduchá strava ich udržiavala v zdraví.

Vychýreným jedlom bol napríklad kontrabáš – zmes pohánky, kyslej kapusty a klobásy, ale tiež kapustové strapačky, slané škvarkové pagáče alebo guráble – trvanlivé pečivo z medu, orieškov a ovsených vločiek.

A skvelé sú aj „borůvkovkové knedlíky“ – v podstate naše parené buchty plnené čučoriedkami so šľahačkou. Keď sa práve nekoná gastrofestival, podávajú podobné jedlá buď vo Valašskom skanzene, alebo napríklad vo Valašskom šenku vo Vizoviciach.

Už z jedálneho lístka vidno, že miestni majú zmysel pre humor. Nájdete tam jedlá nazvané napríklad Zrolovaná pipka s opisom „to sa veme kus pipiny, naplníte ju a ováláte v rohlíku a hodíte ju do mogulu“ a nasleduje vysvetlenie v zátvorke: kuracie prsičká plnené šunkou, syrom a šampiňónmi v trojobale.

Kozenky ze strúhankú sú priblížené slovami „to sa zamordujú dvě sotva na svjet prišlé kozenky a upečú sa“, Drubjací šnicél má opis „mosíte vydržat, chlapé šli chytať kuřacka po lúce, pravda, sem tam sa aj potrefí bažant. V časti Ryby a morské špeciality hosť nájde poznámku "… jelikož nemáme potúček za šenkem, tož máme enem pstruha“.

Nám Slovákom prekladať ani netreba, vyskúšali sme všeličo a zalizovali sa, ako to pri ktoromsi jedle v šenku aj sľubovali.

V zámku Vizovice sa zachovala aj hodnotná... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Valašsko, zámok V zámku Vizovice sa zachovala aj hodnotná obrazová galéria a kvalitný nábytok, keramika a porcelán.

A jedným z najväčších zážitkov bolo, keď nás Eva Gajdošík, bývalá majiteľka zámku Napajedla, ktorá organizuje školy varenia, učila variť kyselicu, trnčenú máčku čiže slivkovú omáčku k údenému mäsu a metyju.

To posledné je akási obdoba našich zemiakových šúľancov, no menej prácna. Na štyri porcie sa uvarí 800 g zemiakov domäkka, zleje sa skoro všetka voda, len malá časť sa nechá v zemiakoch.

Zemiaky rozštucháme s kúskom masla na konzistenciu štuchaných zemiakov, ale nie pyré. Do hlbokého taniera navrstvíme zemiaky, 200 g slivkového lekváru zmiešaného s práškovým cukrom, hojne zalejeme rozpusteným sadlom a maslom.

Urobíme 2–3 vrstvy podľa chuti a podávame. A potom už len svižne vybehnúť na Jurkovičovu rozhľadňu. Alebo sa radšej naložíte do pivného kúpeľa u Alberta Málka v Rožnove? Keď už je človek v tom gastronomickom ra­ji…

Replika lietadla Tomáša Baťu, v ktorom v roku... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Valašsko, lietadlo Replika lietadla Tomáša Baťu, v ktorom v roku 1932 havaroval, v Pamätníku Tomáša Baťu v Zlíne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Valašsko #Česká repuublika