Scéna sa odohráva v Charbine, metropole severovýchodnej Číny neďaleko ruských hraníc. Vonkajšia teplota je mínus 18 stupňov Celzia.
Liou Jen-tchao a jeho šesť spoločníkov začína motorovými pílami rezať ľad na rieke Sung-chua a potom oddeľuje bloky pomocou silných úderov železnými tyčami.
Stáva sa, že niekto z nich náhle skončí v ľadovej vode. Na toto nebezpečenstvo však roľníci nedbajú. Zarábajú si na chlieb tým, že odrezávajú bloky ľadu, z ktorých sa stanú paláce a ľadové sochy, a to na veľkú radosť viac ako milióna návštevníkov, ktorí každoročne na ľadový festival v Charbine dorazia.
Liou a jeho tím patrí k stovke pracovníkov, ktorí tento rok vyrežú najmenej 170 000 metrov kubických ľadu, teda štyrikrát viac, ako je objem amerického Kapitolu.
Sedem mužov každodenne odreže 2000 kusov ľadu. Túto prácu vykonávajú tri týždne, od úsvitu do zotmenia.
Títo roľníci, ktorí po zvyšok roka pestujú kukuricu a sóju, dostávajú 2,5 jüanu (asi 30 centov) za každý kus ľadu, ktorý meria na dĺžku 1,6 metra a na šírku 40 centimetrov. Váha takého kusu je 400 kilogramov.
Za deň si každý z nich zarobí asi 500 jüanov (asi 53 eur), peknú sumičku v porovnaní s priemerným príjmom v regióne.
„V zime nie je čo robiť. Ľudia sú doma a hrajú kocky, ja ale nerád hrám o peniaze, radšej pracujem,“ hovorí tridsaťšesťročný Liou.
„Pretože sa všetko zdražuje, tak nám peniaze, ktoré si tu zarobím, trochu uľahčia život,“ dodáva tento otec rodiny fajčiaci jednu cigaretu za druhou. Už viac ako desať rokov dobýva so svojím tímom ľad z rieky Sung-chua.
Muži vysekávajú dlhé linky na ľade za pomoci obrovskej cirkulárky. Tieto vertikálne a horizontálne linky vytvárajú šachovnicu veľkosti dvoch futbalových ihrísk.
Z tejto gigantickej čokoládovej tabuľky pomocou hákov uvoľňujú kusy ľadu. Tie sa potom pomocou akéhosi spolovice ponoreného bežiaceho pásu dostávajú na povrch a potom nakladajú na kamión.
Chlad, keď teplota v regióne môže klesnúť až na mínus 40 stupňov Celzia, nijako nenabáda, aby sa roľníci medzi sebou rozprávali. Nehovoriac už o nebezpečenstve, že môžu spadnúť do ľadovej vody. K dispozícii sú záchranné vesty, ale nikto ich nepoužíva.
„Keď niekto spadne, kolegovia ho vytiahnu. Nikto sa tu nikdy neutopil,“ hovorí Liou. Jeho tím nestráca čas ani s jedlom. Roľníci chytajú do sietí kapry, ktoré si pripravia na mieste na variči. Trocha alkoholu pomôže stráviť obed a zahriať sa.
Liou Jen-tchao ani jeho kolegovia však nikdy neuvidia sochy vystavené počas dvoch mesiacov na charbinskom festivale, ktoré za tmy ožaruje pestrofarebné osvetlenie.
Cena vstupenky je odstrašujúca: 290 jüanov (asi 35 eur), čo predstavuje približne polovicu dennej mzdy. Liou Jen-tchao sa bude pozerať na slávnostné predstavenie v televízii, hrdý na vykonanú prácu. A pekne v teple.