Skôr, ako vojdete do Budatínskeho hradu, ktorý je od roku 1953 sídlom Považského múzea v Žiline, zastaňte pri 270-ročnom Platane javorolistom.
Samozrejme, že je najkrajší, keď sa na jar zazelená, ale aj počas zimy stojí tento opadavý strom s charakteristicky sa odlupujúcou borkou na kmeni za pohľad.
Má obvod kmeňa 608 cm a v roku 2016 zvíťazil v celoslovenskej ankete Strom roka.
Možno neviete, ale platany majú guľovité plody, ktoré visia na dlhých stopkách.
Vedeli ste, že vo veži Budatínskeho hradu bola zamurovaná Katarína Suňogová? Zamurovať ju tam dal jej otec, pretože sa nechcela vydať za Jána Jakušiča, ženícha, ktorého jej vybral otec.
Katka totiž milovala rytiera Fraňa Forgáča. Ten svoju milú vyslobodil z jej väzenia, ale súboj s Jakušičom ho neminul.
Nie, bohužiaľ sa to neskončilo šťastne ako v rozprávkach. Ján Jakušič Forgáča zabil a Katarína sa musela vydať za muža, ktorého nielenže nemilovala, ale ktorý zabil jej skutočnú lásku.
Miesto Kataríninho väzenia vám sprievodcovia ukážu na záver prehliadky. Možno v rámci dobrého dojmu, že vy na rozdiel od nej môžete opustiť múzeum ako slobodní ľudia a prípadne si aj vybrať ženícha či nevestu na základe vlastného rozhodnutia.
Foto: Dávid Popovič
Prehliadka Budatínskeho hradu vôbec nie je nudná. Možno tu nájsť historické pikantérie, ktoré zaujmú aj tých, čo nemajú až takú záľubu v histórii.
V krásnej jedálni z masívneho dreva je zvláštna nádoba, pri ktorej málokto uhádne, na čo slúžila bez toho, aby zodvihol vrchnák. A to nesmie, pretože dotýkať sa zbierkových predmetov je logicky zakázané!
Ide o striebornú nádobu na varenie vajíčok s pomocou zapálenej sviečky. Pod vrchnákom sa dali uvariť až štyri vajíčka.
Potom je tu zaujímavý zvonček na služobníctvo na slimačej ulite či krúžky na servítky vyrobené takisto z perleťových ulít.
A symfonión, predchodca gramofónu, ktorého princíp fungovania možno údajne prirovnať ku hracej skrinke.
Foto: Dávid Popovič
Prsteň, vraj z ľudských vlasov, ktorý si možno pozrieť v jednej zo sklených vitrín, vyrobil ruský zajatec počas 1. svetovej vojny.
Vo výklenku hradu môžete poobdivovať záchod a ostáva len dúfať, že tam kedysi boli dvere. Na strope je urobené vetranie a pod nočníkom diera, kadiaľ stiekol obsah nadol.
Foto: Dávid Popovič
Na omietkach z 18. storočia sa tu pri rekonštrukcii veže našla záhadná maľba, ktorá pôsobí ako detská kresba. Vraj sa nikomu nepodarilo určiť, či objekt, ktorý kresba znázorňuje, je reálny.
V prvej chvíli vyzerá, akoby sa tam s pomocou ceruzky vyšantil nejaký nevychovaný detský návštevník.
Kresba sa však nachádza privysoko, aby na to miesto dočiahol bez rebríka. A zjavne má svoj vek, keďže ju objavili ukrytú pod takmer tristoročnou omietkou.
Foto: Dávid Popovič
„Pikoškou“ je obraz Krista na stene, pravdepodobne suvenír z 19. storočia. Keď sa naň zahľadíte, začnete rozmýšľať, odkiaľ tú kresbu poznáte.
Áno, je to kópia nástennej maľby od E. G. Martinéza z kostola v španielskom mestečku Borja, ktoré neodborným reštaurovaním zničila miestna kostolníčka. A pritiahla tam pozornosť celého sveta a davy zvedavcov!
V jednej z častí Budatínskeho hradu je aj stála expozícia drotárstva – jediná špecializovaná expozícia svojho druhu na svete!
Mimochodom, viete, ako malého chlapca vítali do drotárskej rodiny? Dojča priviazali o lopatu na sádzanie chleba do pece, vystrčili ho von z okna a zaželali mu: „Svetom leť, svetom!“
Hoci boli drotári vnímaní ako chudobní vandráci, aj tak ich matky dúfali, že sa jedno z detí stane drotárom.
Dnes by takto matky mohli na svete vítať budúcich cestovateľov. Je však veľmi pravdepodobné, že tento zvyk by bol v súčasnosti prijímaný s rozpakmi až pohoršením.
Fotografia v expozícii drotárstva však dokazuje, že sa to takto naozaj robilo. Verme, že vždy so šťastným koncom!
