V meste, kde býva, sú otvorené školy, ľudia chodia do práce. Vyzerá to tam tak, ako aj pred virózou. Rozdiel je v tom, že pred budovami a miestami, kde sa zhromažďuje veľa ľudí, sa pred vstupom meria teplota a dezinfikujú sa ruky.
Aleš sleduje aj situáciu so šírením koronavírusu na Slovensku, no z toho, čo mu opisujú známi, je nemilo prekvapený…
Nechce sa mu veriť, že je u nás problém zohnať základnú vec – rúška. Známej zo Slovenska navrhne, že jej nejaké pošle poštu. Svoj život na Tchajwane a skúsenosti so zdravotníctvom v čase šíriaceho sa vírusu opisuje Aleš Tvrdý vo svojom blogu Photoandtraveling.com.
Nemocnica funguje ako švajčiarske hodinky
Na ďalší deň má ísť na vyšetrenie do nemocnice. Tchajwanské zdravotníctvo len pred pár týždňami vyhlásili za najlepšie na svete, tak si ho teraz môže vyskúšať na vlastnej koži.
Pred vstupom do nemocnice sú dve stanovištia, kde sa meria teplota. Navyše sa tu Aleš musí registrovať do evidencie ako
pacient. Recepčná hovorí plynulo po anglicky, o chvíľu príde ďalšia zamestnankyňa, ktorá od neho zisťuje všetky potrebné informácie.
Po pár minútach je zaregistrovaný a už sedí v čakárni pred dverami lekára, ktorý ho vyšetrí. Doktor ho posiela na röntgen, na ktorý čakal asi minútu, a o chvíľu už sedí späť v ordinácii aj so snímkom.
Dostane krátke poučenie a smeruje do lekárne, kde si vyzdvihne šesť vreciek s presne nadelenými liekmi.
Aj keď nerozumie čínskym nápisom na nich, podľa piktogramov nemá problém zorientovať sa v dávkovaní.
Foto: Aleš Tvrdý, www.photoandtraveling.com
Ochotná lekárnička
Cestou z nemocnice navštívi Aleš drogériu. Majú len „super špeciálne“ rúška v prepočte po 10 eur. Predavač ho po klasické posiela do lekárne.
Lekárnička s rúškom na tvári si od neho peknou angličtinou pýta identifikačnú kartu alebo potvrdenie o pobyte na Tchajwane – rúška sa totiž predávajú len miestnym obyvateľom. Keďže Aleš nemá ani jeho z toho, posiela ho na medzinárodné letisko, kde si potvrdenie vybaví.
Spýta sa ho však, koľko rúšok potrebuje, tchajwanská vláda totiž vydala nariadenie, že každý si môže kúpiť na týždeň len tri kusy jednorazových rúšok. Je to opatrenie, aby nejakí špekulanti nevykúpili zásoby vo veľkom a potom ich draho nepredávali.
Tesne pred odchodom lekárnička Aleša ešte zastaví – vraj má nejaké rúška navyše, ale nepredá mu ich. Daruje. Keďže ich však Aleš plánoval poslať na Slovensko, odmietne, aby ostali niekomu, kto ich potrebuje na Tchajwane.
Foto: Aleš Tvrdý
Balík rúšok od zubára
Na druhý deň ide Aleš k zubárovi, objednaný je už dávnejšie. Všetko prebieha ako obvykle. Pred zákrokom mu zmerajú teplotu, vydezinfikuje si ruky a už sedí v „horúcom kresle“.
Skôr, ako zubár začne s prácou, chvíľu sa s pacientom priateľsky zhovára. Na konci sa mu ospravedlní za „mučenie“.
Pred odchodom Aleša ešte zastaví so slovami, že naposledy spomínal, že nepotrebuje rúška. „Dúfam, že ich nebudeš potrebovať ani v budúcnosti. Ak však áno, tak si zober tieto,“ podal mu balík jednorazových rúšok a priateľsky sa usmial.
Cudzinci na ostrove
V čase šírenia koronavírusu, ktorý je rozšírený takmer po celom svete, patrí Tchajwan medzi krajiny, ktoré situáciu zvládajú najlepšie. Všetci dbajú na prísne pravidlá, ktoré nariadila vláda. Momentálne je ostrov pre zahraničných návštevníkov a turistov uzatvorený.
Tí, čo prišli na Tchajwan pred týmto nariadením, podobne ako Aleš, môžu zostať. Keďže mnohé letecké spoločnosti zrušili svoje lety, odchod z ostrova je zložitý, a to aj preto, že ostatné krajiny neprijímajú cudzincov.
Ak sa stane, že niekomu na Tchajwane skončí platnosť víz (ako Alešov prípad), môže bezplatne požiadať o ich predĺženie.