Tá nedávno oznámila, že zatvára svoje kancelárie v Melbourne a v Londýne a bude prepúšťať. Jedna z kmeňových autoriek sprievodcov Paula Hardyová sa ale domnieva, že cestovné rady budú v budúcnosti možno ešte užitočnejšie, ako dnes, napísal britský denník The Guardian.
Odvetvie turizmu rástlo v posledných rokoch rýchlejšie, než globálna ekonomika, čo vydavateľstvu Lonely Planet vyhovovalo. Na trhu s tlačenými sprievodcami má totiž viac ako tridsaťpercentný podiel.
Zrod značky
Teraz však čelí nevídanému tlaku, čo dokazuje aj uzatvorenie pobočky v Melbourne, kde zakladatelia firmy Tony a Maureen Wheelerovci založili značku v roku 1973 po tom, ako dokončili svoju impozantnú cestu z Londýna cez východnú Áziu až do Austrálie.
Mladý pár sa vtedy rozhodol napísať o svojej ceste knihu, v ktorej sa objavili aj ručne kreslené mapy a dnes slávne podomácky navrhnuté logo.
Predalo sa jej 1500 výtlačkov, čo cestovateľov povzbudilo a neskôr napísali ešte sprievodcu po Nepále, Afrike, Novom Zélande a Novej Guinei. Definitívnym potvrdením úspešného biznisu sa potom stal veľmi populárny sprievodca po Indii vydaný v roku 1981.
Šikovné rady
Jeden z kmeňových zamestnancov a autor viac ako 130 sprievodcov Ryan Ver Berkmoes opísal firmu za vedenie Wheelerovcov nasledovne: „Ich sprievodca bol ako priateľ, vedľa ktorého by ste sa chceli posadiť v bare v krajine, kde ste sa práve ocitli. Mal plno šikovných a praktických rád, ako si cestu užiť.“
Hardyová začala pre Lonely Planet pracovať v roku 1999 a jej prvou úlohou bolo dať dohromady sprievodcu po Etiópii. V Guardiane napísala, že táto aj ďalšie úlohy boli pre jej život určujúce.
Počas práce na sprievodcovi Namíbiou si liečila zlomené srdce, v Taliansku sa naučila užívať si každodenné radosti a pobyt na Sicílii pomohol jej aj jej otcovi spamätať sa po tom, čo jej zomrela matka.
Pre Lonely Planet bolo vždy dôležité predstaviť čitateľom aj veľmi vzdialené a na prvý pohľad nie príliš lákavé destinácie, a vydavateľstvo zároveň pomáhalo popularizovať cestovanie.
„Nešlo len o miesta ako je Líbya, Barma alebo Východný Timor, mali sme aj veľa mainstreamových, široko prístupných sprievodcov pre väčšinu miest na planéte,“ povedal Ver Berkmoes.
Technologický priekopník
Okrem toho firma vždy patrila medzi technologických pionierov. Blog mala v podstate už v roku 1994, teda päť rokov predtým, než sa toto slovo začalo používať.
Online fórum pre cestovateľov s názvom Thorn Tree začalo fungovať už v roku 1996. O dvadsať rokov neskôr mala značka internetovú komunitu s desiatimi miliónmi fanúšikov.
Nádejná budúcnosť
Svet cestovania v poslednej dobe zažil dve veľké krízy – po 11. septembri 2001 a po cunami z roku 2004.
„Útoky z 11. septembra mali na spoločnosť ničivý dopad. Ľudia prestali cestovať a kníhkupectvá vracali sprievodcov späť. Firma stratila desiatky talentovaných ľudí, pre všetkých to bolo zdrvujúce. Ale cestovanie sa vrátilo a Lonely Planet spolu s ním,“ zhŕňa veterán Ver Berkmoes.
A podobné to možno bude aj tentoraz. „Nemyslím si, že by súčasná kríza znamenala koniec tradičných sprievodcov – či už tlačených alebo digitálnych,“ domnieva sa Tony Wheeler.
„Keď začneme znova cestovať… tak už tu veľa známych tvárí a značiek nebude. Ľudia budú potrebovať onoho priateľa v bare, ktorý pre nich bude mať zásobu praktických rád,“ dopĺňa Ver Berkmoes.
A Hardyová uzatvára: „Ak budúcnosť cestovania bude vyzerať tak trochu ako jeho minulosť, teda tak, že ciest bude menej a ich logistika sa bude kvôli mnohým komplikáciám a rizikám viac zvažovať – potom budú mať dôveryhodné informácie obrovskú hodnotu.“