Peter Uhlík spomína, že o Bradle počúval doma, v detstve a prvý raz ho videl ako druhák na základnej škole: „Bol som medzi žiakmi, ktorých pozvala pani učiteľka, brezovská rodáčka, k večernej vychádzke na vyvýšené miesto za Starou Turou. Bolo to 3. mája 1948. Odtiaľ sme videli v zapadajúcom slnku mohylu na Bradle a po zotmení horiace ohne, zapálené Štefánikovými rodákmi.
Neskôr sa už koncoročný výlet, pravdepodobne pre zmenu politických pomerov, nekonal, a tak som sa na Bradlo dostal, zásluhou futbalového trénera, až na jedenásťročenke, keď sme sa vracali zo zápasu na Záhorí.
Po vojenčine ma poslali učiť do Brezovej pod Bradlom a to rozhodlo o mojom snažení v prospech Štefánika. Bez strachu som začal pravidelnými vychádzkami so žiakmi hneď, oficiálne však až v čase Pražskej jari a po novembri 1989.“
Peter Uhlík rozpráva, že hoci miesto bolo tabuizované, domáci chodili na Bradlo bez problémov, zbierali hríby, oberali čerešne, zbierali šípky a iné lesné plody.
Hore, najmä cez víkendy, často stretali návštevníkov, ktorých bývalo viac z Moravy a Čiech. Vyplývalo to z ich vzťahu k Štefánikovi ako k zakladateľovi ČSR.
„Okrem mája (M. R. Štefánik zomrel 4. mája 1919) prichádzali aj 28. októbra, lebo oficiálny zákaz neexistoval. Mnohí ľudia podľahli vlastnému strachu a k mohyle radšej nechodili. My sme však v predvečer rodákovej smrti alebo v predvečer vzniku ČSR neoficiálne, tajne, zapaľovali ohne, ktoré na všetky svetové strany hlásili, že Milan v našich srdciach žije. Nebolo to žiadne hrdinstvo, ale rodácka povinnosť.“
Treba dodať, že ešte v roku 1920 vznikol Spolok na vybudovanie pomníka generálovi Štefánikovi. Pomník bol odhalený 23. septembra 1928.
Mohyla zarastala trávou
Rodákov veľmi mrzelo, že za socializmu sa o pamätník nikto nestaral. „A tak sme ho ako členovia turistického oddielu Bradlan čistili od buriny, ktorá spolu s ďalšími prírodnými živlami ničila travertín,“ rozpráva Peter Uhlík.
„Šírili sa nepravdivé fámy o ničení mohyly komunistami. Je však pravdou, že v roku 1988 výraznú pomoc poskytol minister kultúry Miroslav Válek a začala sa oprava diela, ktorá trvala do roku 1996. Mohyla sa vzápätí stala európskym kultúrnym dedičstvom.“
Bradliansky pamätník navštevuje stále viac a viac ľudí a Peter Uhlík aj naďalej sleduje jeho osudy: „Pokračujú práce na vylepšení infraštruktúry areálu vďaka financiám od minulej vlády, ktoré prišli po žiadostiach mestského úradu, iniciovaných pracovnou skupinou Jána a Matúša Valihorovcov. V Roku M. R. Štefánika sa tešíme najmä z prichádzajúcich žiakov a študentov, no ceníme si najmä tých, ktorí s pedagógmi využijú centrálnu polohu Bradla na návštevu okolia (Brezová, Košariská, Dobrá Voda, Myjava, Sobotište, Hlboké, Stará Turá). Miesta sú prepojené turistickými a cyklistickými trasami.“
Všetkým návštevníkom kraja však Peter Uhlík odporúča najmä Múzeum M. R. Štefánika s kostolom a cintorínom v Košariskách, mestské pomníky, Múzeum Dušana Jurkoviča a cintorín v Brezovej pod Bradlom. A kde prespať?
„Na viacdňové pobyty hostí využívame služby brezovského penziónu Partizán a v Štefánikovom rodisku známu Holotéch víšku. V poskytovaní sprievodcovskej pomoci sa môžu návštevníci obrátiť aj na Spoločnosť M. R. Štefánika, ktorá v tomto roku slávi tridsať rokov trvania.
Jedinečný kruhový výhľad
Za brezovským mestským cintorínom vedie červená trasa turistickej Magistrály M. R. Štefánika. Vedie z Bratislavy cez malokarpatské hrebene na Bradlo.
Uhlík hovorí: „Bol som hore nespočetnekrát. Často si tam spomeniem na Akropolu v Aténach. Myslím na Periklov výrok, že o slávu Atén sa pričinili statoční muži, ktorí vedeli, čo je ich povinnosťou, opretý o travertín a zahľadený do kraja, parafrázujem: Aj tento podjavorinsko-podbradliansky kraj mal mužov, ktorí vedeli, čo je ich povinnosťou! Štefánikova mohyla od Jurkoviča je toho príkladom a je aj príkladom krásy: Pekne to vyjadril v roku 1968 Dominik Tatarka, keď povedal: „Dielo Dušana Jurkoviča postavené na Bradle, biele a kamenné, so srdcom rytiera tejto krajiny, je pre mňa dielom geniálnym.“
Čo všetko vidno z Bradla? V dobrom počasí je to jedinečný kruhový výhľad. Smerom na západ leží okresné mesto Senica, juhozápadne Brezová pod Bradlom, za ňou na horizonte vystupujú Záruby (768 m).
Vidieť zrúcaninu hradu Korlátko, kedysi strážcu historickej Českej cesty. Pri pohľade na juh vidieť Brezovské Malé Karpaty s Klenovou (585 m), ktoré skrývajú krasové prírodné javy (suché údolia, jaskyne a závrty, periodický prameň Výtok a bohaté pramenisko v Dobrej Vode).
V obci je hrob nášho Homéra Jána Hollého a zrúcanina hradu. Na východe možno zbadať aj torzo povestného Čachtického hradu.
Na severovýchode sa týči hrdá Veľká Javorina (970 m) s dobre viditeľnou retranslačnou vežou a kdesi v údolí je skrytá Stará Turá.
Na severe je dobre vidieť Myjavu s Poľanou v pozadí. Zrúcanina hradu Branč vystupuje nad zvlnený terén v smere severozápadnom.
„Chodníkom po zelenej značke sa rád prejdem aj na Hrombabu – skalný výbežok Bradla, odkiaľ je nádherný výhľad na Štefánikove rodné Košariská. Chodil som a chodím tam rád. Teší ma, že nedávno, pri stom výročí Štefánikovej smrti, sme spolu s grafikom Fedorom Mikulčíkom odovzdali na odhalenie maketu mohyly so sprievodnými mapami a odporúčanými trasami pre turistov a cyklistov,“ uzatvára jubilant Uhlík.