Lakomí Skaličania a Mária Terézia

Čo na Slovensku sa oplatí vidieť? Sú tu ešte miesta, ktoré pôsobia tajomne? Kam sa za nimi vybrať, si v Pravde prečítate každý štvrtok.

, 20.08.2020 12:00
Holíčsky zámok Foto:
Okolo Holíčskeho zámku sa možno aj počlnkovať.
12

Od severozápadu rieka Morava, od severu Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina, od východu Malé Karpaty. Nech sa páči, navštívte Záhorie.

Samotný názov Záhorie pochádza z latinského Processus transmontanus, teda kraj za Malými Karpatmi, čiže za horami.

Tak sa tomuto regiónu, ktorý dnes ponúka vynikajúce podmienky na túry, pobyty pri jazerách, cykloturistiku, kúpanie v jazerách, výbornú gastronómiu či nádherné historické pamiatky, hovorí už od 17. storočia.

Šibenica enem pro nás

Začnime Skalicou, o ktorej je ťažko povedať, čím je najznámejšia. Trdelníkmi? Červeným vínom? Alebo legendou o katovi?

Historické zmienky o tomto pôvabnom meste pochádzajú z 13. storočia. Okrem písomných zmienok je svedkom starých čias aj Rotunda sv. Juraja, ktorá je najstaršou stavbou v Skalici.

V druhej polovici 14. storočia dostala Skalica výsady slobodného kráľovského mesta a začalo sa s budovaním murovaných hradieb.

O nejakých sto rokov neskôr sa začalo v meste rozvíjať vinohradníctvo, na radnici mali výčap s mestským vínom. Kto by kradol hrozno vo vinohradoch, mohol dostať trest smrti. Neskôr bolo možné trest zmeniť na pokutu až sto zlatých.

Rotunda sv. Juraja v Skalici Foto: SHUTTERSTOCK
Rotunda sv. Juraja v Skalici Rotunda sv. Juraja v Skalici

Nepopravovalo sa v meste na rínku, ale na vyvýšenine smerom na Zlatnícku dolinu. Posledná poprava má dátum 1848 a vinník mal na svedomí vraždu.

Legenda hovorí, že v susednom Holíči raz chytili dvoch zlodejov. Dostali trest smrti, no keďže v Holíči nemali kata, poslali zlodejov do Skalice, aby ich obesili tam.

Mestskí radní však krútili nosmi nad tým, že by na skalickej šibenici mali odvisnúť nejakí cudzí zlodeji. Tak im dali po sedem grošov a poslali ich do Strážnice, nech sa dajú obesiť tam.

Zlodeji si groše nechali a utiekli. Takže sa traduje výrok: „Naše věci sú enem pro nás a pro naše deti a potomků!“ Zo žartu sa možno obyvateľa mesta spýtať, či už má „účastinu na skalickú šibenicu“, ak povie áno, je naozaj Skaličan.

Iná legenda hovorí, že v lesoch v okolí mesta sú studničky, ktoré ukrývajú zbojnícke poklady. Ale nájsť ich môže tiež len skalický rodák. Tým sa naznačuje, že miestni sú dosť lakomí.

Nie je to celkom pravda, pretože sa radi podelia o víno Skalický rubín alebo trdelník, ktorý sa pečie z kysnutého cesta na drevenom valci – trdle.

V stopách Márie Terézie

Zo Skalice do Holíča, Kopčian a Šaštína-Stráží. Výlet v stopách osvietenej panovníčky Márie Terézie. Predpokladá sa, že v posledný augustový deň roku 1756 prišla za zvuku zvonov do Skalice cisárovná.

Kultúrny dom v Skalici je dielom architekta... Foto: SHUTTERSTOCK
Kultúrny dom v Skalici Kultúrny dom v Skalici je dielom architekta Dušana Jurkoviča

Miestni robili veľké prípravy, dokonca jej pripravili aj rybu, ale Mária Terézia vraj nakoniec vstúpila do mesta inou bránou, mala navštíviť Kostol sv. Michala, potom kláštor jezuitov a v mariánskej kaplnke sa pomodlila. V Skalici sa vraj nezdržala ani hodinu.

Určite však navštevovala Holíč, pretože tam cisárska rodina chodila oddychovať. Poľovný revír s loveckým zámočkom, bažantnice, žrebčín, park s rybníkmi, komediálne divadlo… Vplyv cisárovnej sa výrazne podpísal pod reprezentatívne centrum mestečka.

Ďalším miestom, kam Mária Terézia chodievala, boli Kopčany. Ešte aj dnes sú známe žrebčínom, ktorý založil cisársky manžel František Štefan Lotrinský. Dobové záznamy hovoria, že cisársky pár prišiel na poľovačku do Holíča a Kopčian najmenej šesť ráz.

Časom sa s chovom koní prestalo a samotný žrebčín schátral. Dnes prechádza rekonštrukciou a azda sa dočká aj bývalej slávy.

Stopy cisárskych manželov vedú aj do Šaštína-Stráží. V Šaštíne založil František Štefan najväčšiu manufaktúru na výrobu kartúnu – látky zo zmesi bavlny a ľanu.

Holíčske záhady

Za budovou historickej manufaktúry turistov iste zaujme komplex kultových balvanov, ktoré sa našli pri výstavbe sídliska pred vyše tridsiatimi rokmi. Preniesli ich za manufaktúru a symbolicky usporiadali do tvaru slnečných hodín.

Menhiry sa teraz nachádzajú pri múzeu Fajansy v... Foto: Tatiana Michalková, Pravda
menhiry, Holíč Menhiry sa teraz nachádzajú pri múzeu Fajansy v Holíči.

Najvyšší meria takmer sedem metrov a ide o najvýchodnejšie položenú megalitickú stavbu v strednej Európe. Teda, možno, pretože na tieto tvrdenia chýba odborný posudok.

Záhadchtivý turista by však nemal obísť zámok, a nielen preto, že hoci poznačený zubom času zachoval si cisársku noblesu. Legenda hovorí, že kedysi na Holíčskom zámku žila veľmi poriadna zámocká pani.

No dcéra sa nepodala na matku a užívala si a hýrila. Keď jedného dňa neprišla na pobožnosť, matka sa tak veľmi nahnevala, že ju prekliala a zaželala jej, aby ani po smrti nenašla pokoj. V tej chvíli dcéra padla mŕtva.

Odvtedy v zámku straší najmä za daždivých nocí. To vraj prekliata dcéra plače nad svojím osudom. Najčastejšie ju vidno, ako kráča po zámockom schodisku, v jednej ruke má sviečku a v druhej striebornú misu. V nej sa zbierajú slzy prekliatej dcéry.

Keď sa raz misa naplní jej slzami, kliatba sa skončí a dievčina konečne nájde svoj pokoj. To sa však tak skoro nestane, ak vôbec niekedy. Lebo vždy s prvými slnečnými lúčmi vybehne z podzemia čierny pes, vyrazí jej misu z rúk a všetky slzy vypije.

Legenda z Kopčian

Okrem žrebčína Kopčany ponúkajú veľa turistických atrakcií. Rímskokatolícky Kostol sv. Margity Antiochijskej vznikol zrejme v časoch Veľkomoravskej ríše. Hoci prešiel niekoľkými prestavbami, zachoval si svoj pôvab a čaro.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Foto: SHUTTERSTOCK
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.

Ku Kopčanom sa však viaže aj iná legenda. Hoci sa za miesto narodenia Tomáša Garriqua Masaryka všeobecne pokladá neďaleký Hodonín, v Kopčanoch sú priam presvedčení, že sa narodil u nich.

Pravda je, že v tejto obci sa narodil Jozef Masárik, otec prvého československého prezidenta.

Masárikov dom stojí na Masarykovej ulici, kedysi sa volala Stalinova. Ani sám Masaryk v tejto záležitosti neurobil jasno, no dnes sa občianske združenie Hrúdy snaží vyhlásiť dom, v ktorom sa mohol prezident narodiť, za národnú kultúrnu pamiatku.

Tipy na výlety

  • Dračí hrádok – asi dva kilometre od Borinky ukryté v lese sú zvyšky zrejme strážneho hradu, ktorý zanikol v polovici 15. storočia. Názov je odvodený od Dračieho rádu, ktorý založil Žigmund Luxemburský.
  • Pajštún – tiež neďaleko Borinky stojí zrúcanina pohraničného hradu Pajštún.
  • Malacky – Pálfiovský kaštieľ, čiastočne zrekonštruovaná pôvodne baroková štvorkrídlová budova zo 17. storočia.
  • Stupava – pagaštanová alej je súčasťou kaštieľskeho parku, ktorý bol založený v 18. storočí. V parku je niekoľko ojedinelých a vzácnych druhov stromov, napríklad ľaliovník tulipánokvetý.
  • Hlboké – evanjelická fara, na ktorej pôsobil aj Jozef Miloslav Hurban, v roku 1843 práve tu spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Ľudovítom Štúrom uzákonili spisovnú slovenčinu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
12 debata chyba
Viac na túto tému: #tajomné a neznáme #Leto na Slovensku #dovolenka na Slovensku