Boli časy, keď na Slovensku existovalo až 300 drevených sakrálnych stavieb. V dôsledku prírodných katastrof, náboženských rozporov a spoločenských zmien sa však ich počet postupne znižoval.
Dnes je na našom území už len asi 50 drevených kostolov – 43 vyhlásili za národné kultúrne pamiatky a osem z nich sa dočkalo aj medzinárodného uznania.
V júli 2008 ich na zasadnutí v Kanade zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Oficiálne ich tam uviedli ako Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Pochádzajú zo 16. až 18. storočia a väčšina z nich leží na severe krajiny. Tri sú evanjelické, tri gréckokatolícke a dva rímskokatolícke.
Štyri sa nachádzajú v Prešovskom kraji – rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi v Hervatove, Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, gréckokatolícky Kostol sv. Mikuláša v Bodružale a gréckokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej.
Dva ďalšie stoja v Žilinskom kraji, na Orave – rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne a Evanjelický artikulárny kostol v Leštinách.
Jeden drevený chrám možno nájsť aj na území Banskobystrického kraja – Evanjelický artikulárny kostol so zvonicou v Hronseku – a v Košickom kraji – gréckokatolícky Kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej.
Foto: SHUTTERSTOCK
Majstrovstvo a tradície
Drevené kostoly si ľudia stavali v mnohých krajinách, kde na to príroda poskytovala vhodný stavebný materiál.
V západnej Európe ide prevažne o hrazdené stavby a zrubovú architektúru, ktorá je typická pre túto oblasť, možno pozorovať i ďalej na východe. V čom spočíva výnimočnosť drevených chrámov na Slovensku?
Podľa Ľubice Pinčíkovej z Pamiatkového úradu SR, ktorá je spoluautorkou ich nominácie do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je uvedený zápis dôkazom, že majú jedinečnú svetovú hodnotu. Je taká mimoriadna a tak presahuje národné hranice, že je dôležitá pre súčasné i budúce generácie celého ľudstva.
„Tieto chrámy sú jedinečným príkladom prepojenia dvoch veľkých kultúr – východnej a západnej, byzantskej a latinskej. Sú výnimočným príkladom architektonického a technologického súboru, ktorý ilustruje vývoj architektúry a umenia v období 16. až 18. storočia,“ vysvetľuje Pinčíková.
Ako dodáva, tieto stavby sú tiež prejavom symbiózy kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenej s profesionálnym majstrovstvom svojich tvorcov.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Evanjelické kostoly slúžia aj ako príklad tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburského odporu v 17. storočí. Drevené chrámy sa navzájom typologicky odlišujú a predstavujú individuálnu ukážku vývoja tradičnej sakrálnej architektúry danej kresťanskej konfesie,“ približuje odborníčka.
Svoju úlohu zohrali tiež podmienky v jednotlivých lokalitách, kde kostolíky vznikali. Ľudia, ktorí ich stavali – najmä tí v nedostupných hornatých krajoch, spracovávali drevo svojím osobitným spôsobom, používali vlastnú stavebnú konštrukciu a pracovné postupy, nehovoriac o originálnom výtvarnom a umeleckom prejave.
„Preto každý zapísaný slovenský drevený kostol reflektuje konkrétne historické obdobie a individuálne kvality ľudského umu, zručnosti, miestnej tradície a estetického cítenia,“ upozorňuje Pinčíková.
Prísne podmienky
Na to, aby sa drevené kostolíky dostali na zoznam svetového dedičstva, museli spĺňať niekoľko podmienok.
Dbalo sa na to, či si zachovali pôvodnú historickú konštrukciu, umelecko-remeselnú a výtvarnú výzdobu či pôvodné vnútorné zariadenie, ale dôležité bolo aj bezprostredné okolie chrámu, jeho stav a primerané využitie.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Do úvahy prichádzali len objekty nachádzajúce sa na pôvodnom mieste a stále slúžiace liturgickej potrebe miestnej kresťanskej komunity. Vybrané objekty troch kresťanských konfesií sú príkladom rôznorodosti drevených sakrálnych stavieb na našom území,“ opisuje pamiatkarka. A ktorý z kostolov si najviac cení?
„Všetkých osem je unikátnych. Je na každom z nás, ktorý mu viac prirastie k srdcu. Mne, ktorá som stála pri ich zápise, sú blízke všetky, ale osobitne si cením evanjelický kostolík v Leštinách, ktorý vo svojej skromnosti a nenápadnosti skrýva jedinečnú stavbu, plnú nádherných detailov, dýchajúcu vierou v Boha a autenticitou,“ hodnotí Pinčíková.
Služba veriacim
Ako sme už spomínali, pôvodný účel si zachovali všetky uvedené stavby. Malou výnimkou je len Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, ktorý od roku 1993 patrí mestu. Na bohoslužby sa využíva iba počas sviatkov a bývajú v ňom svadby, inak ho mesto prevádzkuje ako múzeum.
Všetky ostatné chrámy slúžia veriacim, teda tomu, na čo ich vytvorili. „Je v našom spoločnom záujme, aby to tak aj ostalo,“ zdôrazňuje Pinčíková.
Foto: SHUTTERSTOCK
To podľa nej vyjadruje i zapísaný názov týchto pamiatok. Vlastníci a správcovia všetkých týchto kostolov sa totiž dohodli, že ako slovenské pomenovanie tejto lokality svetového dedičstva budú spoločne používať slovo „chrámy“, ktoré je v súlade s predstavou všetkých troch zastúpených vierovyznaní.
„Zapísané objekty dokumentujú jedinečnú a stále živú architektúru a stavebnú tradíciu drevených sakrálnych stavieb. Je len na nás s pokorou a úctou pristupovať k ich zachovaniu. Zaraďujú sa medzi najcennejšie kultúrne skvosty nielen Slovenska, ale celého sveta,“ uzatvára Pinčíková.
Drevené kostoly zapísané do zoznamu UNESCO
- 1. Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- 2. Kostol sv. Františka z Assisi, Hervatov
- 3. Kostol sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- 4. Kostol sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- 5. Kostol sv. Mikuláša, Bodružal
- 6. Evanjelický artikulárny kostol, Leštiny
- 7. Evanjelický artikulárny kostol a zvonica, Hronsek
- 8. Evanjelický artikulárny kostol, Kežmarok