Je pravda, že niektoré z príznačných talianskych obyčajov mali pravdepodobne za následok ťažký dopad prvej vlny pandémie na túto krajinu – Taliani sú jednoducho družní, radi sa objímajú a dotýkajú. No je to ich typické správanie a azda sa k nemu po odznení koronakrízy budú môcť bezpečne vrátiť. Bez ich zmyslu pre spoločenskosť by to už nebolo ono.
Taliani sú tiež veľkí lokálpatrioti, sú hrdí na svoju krajinu aj kraj, z ktorého pochádzajú. Sú si veľmi dobre vedomí všetkého, čím sa Apeninský polostrov môže pochváliť – od histórie, cez architektúru, až po nádherné pláže a majestátne hory, úchvatné vnútrozemie, gastrokultúru aj slávne vinohradníctvo.
Niet divu, že Taliansko sa pravidelne umiestňuje na prvých priečkach rebríčkov najobľúbenejších dovolenkových destinácií medzi turistami z celého sveta.
Vzťah k ich kraju sa prejavuje aj v záľube nakupovať čerstvé produkty od miestnych pestovateľov a chovateľov priamo na trhoviskách. Z nich potom doma čarujú delikátne špeciality za ktoré by sa nemusela hanbiť nejedna vychýrená reštaurácia.
Po večeroch sa stretávajú v rámci širšej rodiny alebo v kruhu priateľov a spoločne stolujú, rozprávajú sa a smejú sa. A gestikulujú. Takmer všetko, čo zdôrazňujú a vyjadrujú slovne, podporia aj pohybmi rúk či výrazom v tvári. A tak je radosť ešte výraznejšia, vyhrážky ešte zlovestnejšie a vysvetľovanie hneď o niečo jasnejšie.
V malých obchodíkoch na rohoch ulíc, kde nakupujú čerstvé pečivo a v kaviarňach, kde si niekoľkokrát za deň doprajú osvieženie v podobe kávy, poznajú majiteľov a vždy prehodia spolu zopár slov. Nie sú to anonymní zákazníci a zachmúrení predavači, ale dlhoroční priatelia.