Lotyšsko je hokej, hokej je Lotyšsko. Najmä, ak ide o reprezentáciu. Napokon, keď vlani usporiadala Medzinárodná hokejová federácia virtuálne majstrovstvá sveta, počas ktorých rozhodovali o výsledkoch zápasov svojimi hlasmi fanúšikovia, krajina z Pobaltia suverénne dokráčala k titulu…
„A hoci sa v roku 2004 futbalisti šokujúco prebojovali až na Euro, popularitou sa ani zďaleka nevyrovnali hokejistom. Tí sú – a vždy boli – na absolútnom vrchole,“ spomína Branislav Jašurek, bývalý futbalista, ktorý v rokoch 2003 – 2005 legionárčil na Pobaltí.
„Dokonca aj moji spoluhráči sledovali viac hokejové štatistiky, ako tie naše,“ pridáva zaujímavú spomienku.
„Veru, taký Sandis Ozolinš bol ozajstná celebrita. Nikdy som ho síce nestretol, ale už iba z rozprávania spoluhráčov som vycítil, ako veľmi si ho vážia,“ pridáva sa Matúš Kostúr, niekdajší hokejový brankár. V sezóne 2005/2006 chytal pod vedením Júliusa Šuplera za HK Riga 2000.
Jednoducho krajina, ktorá má rada šport. „Inak by predsa nedržala klub v KHL,“ zamýšľa sa Jašurek.
Najkrajšie mesto
Obaja Slováci strávili v Lotyšsku minimálne jednu sezónu. Na otázku, čo im ako prvé zíde na um, odpovedia svorne: „More!“ Prvý býval v prímorskom, 30-tisícovom mestečku Ventspils, druhý v Jurmale, v Rižskom zálive západne od Rigy.
„Pekné prostredie, výborný pocit. Krajina neskutočne napredovala. Mesto nám rástlo pod rukami, je tam bohatý prístav, neustále prichádzali lode z Fínska. Aj Riga bola nádherná a dokážem si predstaviť pokrok, aký spravila za tie roky. Akiste je to jedno z najkrajších miest v Európe,“ vraví Jašurek.
Sedemstotisícová metropola je kultúrnym dedičstvom UNESCO, zdobí ju secesná architektúra porovnateľná s Viedňou, Petrohradom či Barcelonou. Leží pri ústi rieky Daugava pri Baltskom mori. A Jašurek má pravdu – v roku 2013 ju čitatelia USA Today zvolili za najkrajšie mesto v Európe. A keď sme už pri kráse, Lotyšsko má vraj na počet obyvateľov v priemere najviac modeliek na svete.
„Jednoducho paráda. Veľmi sa mi páčil jeden most, zavše som ho obdivoval, no nespomeniem si už na meno,“ loví v pamäti Kostúr. Volá sa Vanšu, má 600 metrov. Koncepčne vychádza z mostu SNP v Bratislave.
Príjemné mesto, fajn ľudia. Radi sa vraj bavia. „Ale až také rozdiely som medzi Lotyšmi a nami Slovákmi nepostrehol,“ hodnotí Jašurek. „Možno boli trošku odmeranejší k cudzincom. Ich dôveru si bolo treba zaslúžiť. Najlepšie chytenými pukmi,“ smeje sa Kostúr.
Zázrak z roku 2000
Lotyšsko je národnostne rozdelenou krajinou. Podľa posledného sčítania tam žije 58 percent Lotyšov a 29 percent Rusov. Pomer sa radikálne mení v prospech domácich.
„Bola to trošku schizofrénia. Badať ju bolo aj na športe. Lotyši fandili vo veľkom hokeju, Rusi zasa futbalu. Vládla tam však silná nacionalizácia, Rusi museli dávať deti do lotyšských škôl. Keď sme hrali európsky pohár v Kodani, moji ruskí spoluhráči, hoci to boli lotyšskí občania a hrali aj za reprezentáciu, potrebovali víza. V pase mali totiž napísané neobčania. Vnímal som to ako neuveriteľné porušovanie ľudských práv,“ opisuje svoju skúsenosť Jašurek.
Pôvod vzťahov spočíva v 2. svetovej vojne. Po nej násilne opustili krajinu stovky tisíc Lotyšov a nahradili ich Rusi. Samozrejme, po rusky sa tam aj dnes dohovoríte – pravda, len ak miestni budú chcieť. „Uf, lotyština je náročná, pamätám si jediné – dobre sa povie kábel,“ uškŕňa sa Kostúr. „A lopta je zasa bumba, Rusi si z toho zavše robili srandu,“ pridáva Jašurek.
Obrovská rivalita pretrváva. Lebo to, čo pre Slovákov znamená Göteborg 2002, je pre Lotyšov Petrohrad 2000. Určite si dokážete predstaviť, čo sa dialo v uliciach, keď hokejisti pokorili zbornú na jej domácej pôde – 5. máj a triumf 3:2 vošiel do dejín.
Rižský balzam
Lotyšsko a jedlo? Jašurek si na nejaké kulinárske špeciality nespomína, no na jedno nezabudol. „Neustále som jedol lososa. Bol tam lacnejší ako kurča,“ smeje sa.
U Kostúrovcov bol zasa v kurze Rigas Melnais balzams, v preklade rižský čierny balzam. Je to miestna delikatesa, silný, 45-percentný alkoholický nápoj tmavohnedej až čiernej farby s výrazne horkou bylinkovou chuťou. Vytvára ju 24 rôznych prírodných zložiek, niektoré sa dovážajú až z Peru.
„Vôbec mi nechutil, no manželka aj stará mama ma presviedčali, že je to liek. A tak som ho pred každou cestou domov zabalil do kufra,“ spomína niekdajší gólman na to, ako prevážal jeden z najvýznamnejších lotyšských exportných artiklov.
Ale späť k hokeju, lebo Lotyšsko zdobí hokej rovnako ako rižský balzam. Ľudia ho milujú, za národným tímom vraj pocestujú neraz aj na druhý koniec sveta. Tentoraz nemusia, lebo svet príde za nimi.
Vrátane Slovákov…
„Vždy sme mali u nich dobré meno, zásluhu na tom majú aj tréner Július Šupler či Marcel Hossa, ktorý hral v Dyname Riga päť sezón. V roku 2006 nás považovali za hokejovejšiu krajinu, dnes si už na nás zrejme trúfajú,“ pripúšťa Kostúr. Kdesi v kútiku duše však verí, že Slovensko má stále mierne navrch.
Končíme rozprávanie o Rige, o Lotyšsku. „Dobre tam bolo. Keď deti podrastú, vezmem ich tam, ukážem im more, pobrežie. Bude sa im páčiť,“ verí Jašurek. Ešte predtým ich možno posadí pred televízor. Aby počas najbližších dvoch týždňov sledovali hokej. A fandili. Možno aj Lotyšom…