Tatranské plesá lákajú svojou krásou

Štrbské pleso

Foto: Dorota Hudecová

strbske ,,Strážca" plesa.

Nachádza sa v nadmorskej výške 1 346 metrov a niet hádam človeka, ktorý by pri návšteve Tatier Štrbské pleso nenavštívil. Prvá písomná zmienka o ňom je datovaná do roku 1644. Do roku 1901 patrilo rodine Szentiványiovcov, potom ho odkúpil uhorský štát. Jazero zaberá plochu takmer dvadsať hektárov a miestami dosahuje hĺbku 20 metrov. Ako prvý ho zmapoval a zmeral roku 1875 budapeštiansky profesor Dionýz Dezső.

K neodmysliteľnej scenérii plesa patrí hotel Patria a dnes už nefunkčné skokanské mostíky. Tatry totiž roku 1970 hostili majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach. Otvárací ceremoniál vtedy sledovalo 80-tisíc divákov. Dnes sú mostíky už len pomaly chátrajúcou spomienkou na svoju niekdajšiu slávu. Donedávna boli aspoň najfotografovanejšou dominantou, ani to však už neplatí.

Dávame do pozornosti Chcete vyhrať dovolenku v Thajsku? Zapojte sa do našej súťaže a hrajte o viac ako 85 skvelých cien

Dnes je „hviezdou“ nová, 53-metrová vyhliadková veža. Aby ste na ňu mohli vstúpiť, musíte si kúpiť vstupenky. Dospelý zaplatí 13, dieťa deväť eur.

Ten, komu nestačí len prechádzka okolo plesa, môže sa okolitou prírodou kochať pohľadom z loďky. Prenájom malého člna pre tri osoby na 40 minút stojí 19 eur. Prvé mólo tu bolo vraj postavené už v roku 1880. V tom čase bolo člnkovanie ľudovou zábavou.

Len o kúsok ďalej nájdete Jazierka lásky. Zakladateľ osady Štrbské Pleso – Jozef Szentiványi ich používal ako rybníky na odchov pstruhov. V súčasnosti je to populárne miesto na prechádzku a oddych nielen pre mladé páriky. V okolí jazierok je upravený chodník a lavičky. Cesta k jazierkam je označená tabuľami a vedie od parkoviska situovaného oproti turistickej ubytovni.

Plesá. Vysoké Tatry

Fotogaléria 9 fotiek

+6

Päť Spišských plies

Ak sa rozhodnete pre túru na Téryho chatu v Malej Studenej doline, okrem nádherných výhľadov objavíte aj plesá. A to hneď päť. Najvyššie z nich je Vyšné Spišské pleso, leží vo výške 2 022 metrov nad morom, najnižšie položené je Nižné, v blízkosti Téryho chaty nájdete Prostredné pleso a potom je tu ešte Veľké a Malé Spišské pleso.

Foto: Dorota Hudecová, Pravda

Spišské pleso, Tatry, Prostredné pleso Prostredné pleso

Údajne sa k nim viaže povesť o kamzíkovi so zlatými rohami, ktorého sprevádzali štyri družky. Kamzíka vraj mohol zazrieť iba dobrý a spravodlivý človek. Jedného dňa ho ale uvidel vďaka ľstivému zneužitiu nevinného mládenca istý zlý veľmož.

Z kotliny, kde kamzičia rodina stála, vraj vyšľahlo päť plameňov a namiesto zázračných zvierat sa pred chlapcovými očami objavilo päť plies. Kamzíky sme síce videli, bolo ich dokonca až sedem, zlaté rohy ale nemali. Okolo plies vedie spleť turistických chodníkov, ktoré spájajú Téryho chatu s Tatranskou Javorinou a so Zbojníckou chatou.

Ak si chcete čaro a krásu plies a okolitej prírody užiť dlhšie, môžete prespať v najvyššie položenej a celoročne otvorenej chate vo Vysokých Tatrách – Téryho chate. Postavili ju v roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Od začiatku nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných" Edmunda Téryho, ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky.

Popradské pleso

Posledná dolina a pleso, ktoré si priblížime, je Mengusovská dolina a Popradské pleso učupené medzi tatranskými štítmi Ostrvy, Tupej a protiľahlého hrebeňa s vrcholmi Satan, Malá Bašta a Patria. Pleso vzniklo činnosťou ľadovca, ktorý vyhĺbil v skalnom podklade priehlbinu. Má plochu 6,88 hektára, najväčšiu hĺbku 17 metrov.

Foto: Dorota Hudecová, Pravda

Popradské pleso, Tatry Popradské pleso

Ide o veľmi obľúbený turistický cieľ. Je to nenáročná prechádzka zo zastávky Popradské pleso po asfaltovej ceste. Prístupné je aj zo Štrbského Plesa. Pešo sa k nemu v po oboch chodníkoch dostanete približne za hodinu.

Príjemná je aj prechádzka okolo celého plesa s odbočkou približne na desať minút vzdialený symbolický cintorín, venovaný pamiatke obetí hôr. Na skalách sú pribité pamätné tabule. Najstaršia je z roku 1911 a je spomienkou na Jenöa Wachtera, ktorý zahynul v roku 1905 pri zlaňovaní zo Žabieho koňa.

Propagátorom aj realizátorom myšlienky založiť symbolický cintorín obetí hôr bol akademický maliar Otakar Štáfl, ktorý sa spolu s manželkou a niekoľkými priateľmi pustil v roku 1936 do jeho výstavby. Verejnosti ho odovzdali v roku 1940 s mottom „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu". Dnes sa o cintorín starajú Štátne lesy TANAP-u.