Slovák Igor Stahl pracuje v Centre národného parku, na zámku Orth, už od roku 2005. "Máme otvorené každý deň od 21. marca až do 1. novembra. Denne od 9. do 18. hodiny, od októbra do 17. hodiny,“ hovorí.
Návštevu Zámockého ostrova môžu rodiny absolvovať samostatne, pričom informácie získajú aj v slovenčine z pripravených letáčikov a informačných tabúľ priamo na stanovištiach. Takisto sa však v niektoré vybrané soboty a počas slovenských štátnych sviatkov (ako je napr. 1. či 15. september) konajú tzv. slovenské dni, keď je k dispozícii slovenský sprievodca a vstupné je zľavnené o 20 percent.
"Zo Slovenska sme mávali obyčajne asi 10 percent všetkých hostí, čo nie je zlé,“ konštatuje Igor Stahl. "Chodí sem veľa škôl aj individuálni hostia. Samozrejme, situácia sa vždy odvíja aj od aktuálnych koronaopatrení a v poslednom období sa prísne opatrenia pre nezaočkovaných vedúce ku karanténe po návrate na Slovensko odrazili aj na našej návštevnosti.“
Na zámku môžete vidieť trvalú výstavu, ktorá priblíži tému, ako vzniká lužný les. Špeciálne výstavy bývajú aj vo vyhliadkovej veži, tie sa každoročne obmieňajú. Aktuálna je o orliakovi morskom, čo je najväčší dravec, ktorý v tejto oblasti opätovne hniezdi. V minulosti sa už pokladal za vyhynutý druh!
Foto: donauauen.at
Atraktívnym ťahákom sú však vonkajšie priestory priľahlého Zámockého ostrova. Priblížme si aspoň niektoré "highlighty“:
1. Maketa bocianieho hniezda. Na zámku Orth žije bociania rodinka. Hniezdo je vidieť zdola zo zámockého nádvoria a vo vyhliadkovej veži možno pozorovať život v ňom, keďže vedľa neho je nainštalovaná kamera. Tento rok tam na svet prišli tri mláďatá, v auguste však bociany zvyknú odlietať. Do nadrozmerného bocianieho hniezda, makety vybudovanej pri vstupe na Zámocký ostrov, si zvykne počas skupinových návštev s deťmi sadnúť sprievodca a zhovára sa s nimi o živote bocianov.
2. Sysľovisko. Hneď vedľa je umelo vytvorený kopec, v ktorom majú svoj systém chodbičiek dve syslie rodinky. "Syseľ nie je ako bobor či vydra, je viazaný na suchšie stanovištia,“ vysvetľuje slovenský sprievodca Andrej Popovič. "Takisto neobýva územie, kde je príliš vysoký trávnatý porast, preto tu máme ovce, živé kosačky, aby ho spásali. Je to typický obyvateľ stepí a lúk, ktorý sa živí semenami, korienkami, plodmi. Typické pre sysle je panáčkovanie, aby mali lepší prehľad o svojom okolí, aj hvízdanie pri nebezpečenstve. Viete, kde je v Bratislave najväčšie sysľovisko? Na bratislavskom letisku! Kto si spomína, kedysi bol pred terminálom namiesto parkoviska kruhový objazd s trávnatým pahorkom, kde žili stovky sysľov. Bola to rarita. Dnes sa ešte nachádzajú na trávnatých plochách medzi odletovými a príletovými dráhami. Lietadlám následne spôsobujú problém dravce, ktoré ich tam chodia loviť.“ Najbližšie sa pri odlete na dovolenku z Bratislavy zahľaďte pozornejšie z okienka lietadla!
3. Zakonzervovaný dub zo 14. storočia. Ide o veľmi starý strom, ktorý má už vyše 600 rokov. Podľa letokruhov sa zistilo, že mal vyše 60 rokov, keď spadol do Dunaja a tam bol stovky rokov pochovaný pod štrkom bez prístupu vzduchu, a tak sa zakonzervoval. "Ak by sme ho tam nechali niekoľko desiatok tisíc rokov, stalo by sa z neho uhlie. Pri bagrovaní ho však našli, vylovili, vyčistili a dali nám ho na ukážku sem,“ vysvetľuje Andrej Popovič.
4. Cestička smrti so zdochlinou. V mieste, kde sa dá odbočiť na "cestičku smrti“, sa obyčajne skupina detí rozdelí na dve. Tie, ktoré sa na zdochlinu radšej nechcú pozrieť, a také, u ktorých preváži zvedavosť. "Na konci cestičky je mŕtvola zvieraťa, ktoré sa tu 6–8 týždňov rozkladá. Väčšinou tu máme zrazené srny, ale mali sme aj bobra či divú sviňu,“ vysvetľuje Igor Stahl. K životu patrí aj smrť a tento kadaver je zdrojom potravy, skrýšou i biotopom. V relatívne krátkom čase ho osídlia špeciálne druhy hmyzu ako muchy mäsiarky, bzučivky, blanokrídlovce, chrobáky pestroše a hrobáriky. Osídľujú zdochlinu v presnom poradí a postupne ju kompletne rozložia. "Dekompozítory sú zdravotníci prírody,“ dodáva zas Andrej Popovič. Na noc zdochlinu prikrývajú, aby ju nerozobrali iné zvery. Známe zdochlinožrúty sú napríklad krkavce, straky či vrany.
Foto: Bianka Stuppacherová
5. Pozorovateľňa pod vodou. Tu možno vojsť pod vodnú hladinu miestneho rybníka. Pod úrovňou hladiny vody sa dajú cez sklá pozorovať ryby (ostriež, plotica, belička, šťuka) a vodné rastliny v ich prirodzenom prostredí. Ilustrácie s názvami druhov rýb pomôžu pri ich určovaní. Zvláštnosťou sú drevené konštrukcie ležiace na dne mŕtveho ramena, ktoré pochádzajú zo 16. storočia. V minulosti pravdepodobne slúžili ako pontón vodného hradu Orth. Boli objavené pri výstavbe pozorovateľne a po preskúmaní ich ponechali na pôvodnom mieste.
6. Korytnačky, hady a ďalšie obojživelníky. V ďalšom jazierku je možné vidieť korytnačky močiarne (žlté bodky na čiernom tele), pre ktoré sú dunajské lužné lesy posledným prirodzeným prostredím. Studenokrvné korytnačky potrebujú slnečné teplo, preto sa často vyhrievajú na brehu i kmeňoch stromov ležiacich vo vode. Najlepšie sa dajú pozorovať za slnečného počasia tesne pred obedom. Ďalej možno na jednotlivých stanovištiach pozorovať štyri druhy užoviek (stromová, obojková, fŕkaná, hladká) a obojživelníky ako mloky, ropuchy či žaby. Visiaci most a kolová cestička cez vodu otestujú rovnováhu detských návštevníkov.
Foto: donauauen.at
Slovenské dni v národnom parku
- Do konca roka 2021: dňa 7. augusta, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 2. októbra, 16. októbra a 1. novembra 2021
- prehliadka výstavy (1 hodina) so slovenským sprievodcom (10.30 a 16.30 h) a informačné materiály v slovenčine
- individuálna prehliadka veže s výstavou orliaka morského
- individuálna prehliadka Zámockého ostrova s podvodnou pozorovateľňou (obyčajne min. 2,5 hodiny)
ALEBO
- tematická prehliadka prírody (1,5 hodiny) so slovenským sprievodcom (12.00 a 14.30 h) plus individuálna prehliadka veže a Zámockého ostrova
Zľavnené vstupné počas týchto dní (mínus 20 % v porovnaní so stálymi cenami):
Celková výška vstupného:
dospelí: 8,80 eura
deti a mládež od 6 do 19 rokov, študenti: 4,80 eura
rodinná vstupenka (2 dospelí, 2 deti): 18,40 eura
Viac: www.donauauen.at/sk