Prespali sme v atómovom kryte v centre Brna

V centre Brna na kopci stojí hrad Špilberk. To vie každý. Kedysi to bolo neslávne známe väzenie v celom Rakúsko-Uhorsku. Aj to vie asi každý. Čo sa skrýva pod ním, to vedel pred tridsiatimi rokmi len málokto. V roku 1943 Nemci začali s výstavbou protileteckého krytu. Mal byť ochranou pred náletmi sovietskych a amerických bombardérov. Po vojne tam bol sklad a tajný atómový kryt pre vedenie mesta Brna a celého kraja. Bunker s názvom 10-Z je už prístupný verejnosti ako múzeum, hostel či miesto na firemné večierky alebo bar.

, 22.01.2022 06:00
debata (5)
VIDEO: Pozrite si zaujimavé miesta bunkra 10-Z a prespanie v jednej z izieb tohto betónoveho labyrintu pod hradom Špilberk v centre Brna

Sprievodca Martin Chrastecký je od malička nevidiaci. V bunkri sa však pohybuje elegantnejšie ako vidiaci. Ľudí sprevádza už dva a pol roka. Hoci nevidí, hmatom prešiel všetky časti rozsiahleho bunkra, a tak pozná každý záhyb dverí alebo motorov.

Začíname pri škodováckom motore. Dieselagregát poháňal filtračnú jednotku a je doteraz plne funkčný. Vojde sa do neho dvetisíc litrov nafty a štyritisíc litrov vody na chladenie. Primárne slúžil na pohon filtrácie, ale vyrábal aj elektrickú energiu pre bunker. Je to šesťvalec ešte plne mechanický: čerpadlo-tryska, 60 KWh. Výfuk na kopci pri hrade Špilberk. Keďže bunker je stále súčasťou záchrannej jednotky, motor musí byť funkčný. Keď ho raz skúšali, neskontrolovali zanesenie spalinovej cesty, a tak v roku 2014 jednoducho buchol. Čierny dusivý dym obohnal kopec. Prišli požiarnici, ale nebolo čo hasiť. Odvtedy je na kopci tabuľka: Ak uvidíte dym, nevolajte hasičov, ide o revíznu skúšku.

Rozloha krytu je 1 500 metrov štvorcových a bol určených pre 500 až 600 ľudí. Postupujeme bunkrom k filtrovni. Sprievodca Chrastecký hovorí, že kontaminovaný vzduch by sa nasával hore na kopci, prešiel by cez hrubé a jemné prachové filtre. V strojovni by ho ešte dočisťovali. Ak by filtrovňa nestačila, vzduch by prechádzal cez barely naplnené vápnom a dočisťoval by sa kyslíkovými fľašami. Ak by sa pokazil agregát, čata mužov by vzduch manuálne čistila otáčaním filtra dovtedy, kým by mechanici neopravili motor.

A sme v telefónnej ústredni. Sprievodca rozpráva príbeh z čias socializmu. Pri kopaní Husovej ulice robotníci rozsekli káble, ktoré išli z bunkra. Nik to však neriešil, kým v roku 2014, keď chceli zaviesť internet do bunkra, hľadala telekomunikačná firma aspoň dva funkčné káble. Z dvanástich. V bunkri nie je signál, ale wifi a kasa fungujú. Chrastecký hovorí, že sfunkčnenie zaplatil náhodný návštevník. Tak sa mu v bunkri páčilo, že anonymne zaplatil opravu. Vedľa v chodbe je akumulátorovňa a kolíková telefónna ústredňa, ktorá prepojením dvoch liniek umožnila komunikáciu dvoch miest.

Chodbami sa presúvame okolo ubytovacích jednotiek a stojíme v priestore A. Tam je najväčšia otvorená plocha. Kryt mal 70 miestností, priestor A vznikol spojením piatich z nich. Táto časť bunkra slúžila ako evakuačná a veliaca miestnosť pre celé Brno a Moravský kraj. Dnes sa tam organizujú koncerty či rôzne firemné akcie.

Bunker mal slúžiť ako úkryt pred atómovým útokom, tak si ideme pozrieť silu výbuchu bomby. Sprievodca ukazuje rôzne sily výbuchu bômb zo 40. a 50. rokov. Pristaví sa pri Cár bombe. Tú vyskúšali v roku 1961. Pôvodne ju chceli nechať vybuchnúť na 100 megaton, báli sa však dôsledkov, preto vybuchla len na 58 MT. Aj to stačilo na to, aby seizmická vlna trikrát obišla zemeguľu. Chrastecký vysvetľuje, že vedci sa obávali plného výbuchu Cár bomby, pretože by vlna mohla pohnúť osou Zeme. To by mohlo spôsobiť hoci aj večnú zimu. A tak sa dohodlo skúšanie jadrových hlavíc len v podzemných strelniciach.

Rôznymi chodbičkami a mohutnými oceľovými dverami sa po vysokých schodoch odrazu dostávame na čerstvý vzduch. Sme v parku na kopci. Tam sa prehliadka končí. Samozrejme, že chceme vedieť, aký zásah by bunker 10-Z vydržal. Chrastecký odpovedá, že odpoveď nie je jednoduchá. Kryt bol projektovaný na silu púm zo 40. až 50. rokov minulého storočia. Obyvatelia Brna by v bunkri vydržali tri až štyri dni, hoci, pripomína sprievodca, bola to skôr len milosrdná lož. V prípade výbuchu by nebolo nikde bezpečne. Rátalo sa však s tým, že po troch dňoch by sa ľudia v ochranných oblekoch presunuli do menej, resp. nezamorených miest republiky. No tých, ako podotýka Chrastecký, by v malom Československu asi ani nebolo. V bunkri je aj trezor, no keď ho otvorili, zíval prázdnotou.

Plagát informujúci o ničivej sile jadrového...
Izba v bunkry vo výbave romantika
+6Okno je falošné

Žiadna luxusná izba v bunkri nie je. Ani teraz, keď v ňom možno prespať v niektorej z 18 izieb. V každej sú štyri postele s vojenskými spacákmi a nepohodlnými vankúšmi. Kto odhrnie záves na replike okna, díva sa len sám na seba ako v zrkadle. Človek v bunkri netuší, aký je čas. Navyše, všade je len 14 stupňov, posteľ je nepohodlná a počuť vzduchotechniku. Toaleta je na chodbe.

Po prebudení utekáme rýchlo skontrolovať vonkajší svet. Hurá! Žiadna atómová vojna sa nekonala, nemusíme klaustrofobicky ďalšie dni prežívať v bunkri. Ráno máme nárok na skromné raňajky, jogurt sa podáva s hliníkovou lyžičkou a čaj sa pije zo šálok ako zo škôlky.

Vyjsť na čerstvý vzduch po noci v takomto bunkri je naozaj úžasné.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #cestovanie #bunker #Brno #protiatómový bunker
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy