Foto: Marika Srnánková, Cestuj s deťmi
V rozhovore Marika vysvetľuje, ako si výlety do exotiky pripravujú, čo všetko musia mať rodičia na pamäti, keď cestujú s malými deťmi, ale spomína aj na nebezpečné situácie, ktoré ich na cestách stretli.
Po rokoch majú bohaté skúsenosti, a tak radia ďalším turistom a rodinám, ako čo najvýhodnejšie a najšikovnejšie cestovať. „Snažíme sa inšpirovať a dodávať odvahu rodičom v cestovaní s deťmi aj do krajín mimo Európy,“ hovoria. Ich blog cestujsdetmi.sk vyhral ocenenie Bloger roka 2018.
Cestovali ste aj pred narodením detí – osobitne, či ako pár?
K cestovaniu ma počas detstva viedli moji starí rodičia, ktorí nikdy neobsedeli doma a brávali ma na výlety do prírody, po Slovensku, no hlavne do Tatier. V 90-tych rokoch som s nimi bola tiež niekoľkokrát v zahraničí. Po založení rodiny bolo pre mňa prirodzené začať cestovať s deťmi a zbierať spoločne zážitky, ktoré nám nikto nevezme.
V akom veku chlapcov ste absolvovali prvé dlhšie cesty?
Po narodení chlapcov sme začali s cestovaním prakticky okamžite. S prvorodeným Michaelom to boli skôr kratšie výlety po Slovensku a okolitých krajinách. Keď mal 10 mesiacov, tak sme sa vybrali do Chorvátska. S druhorodeným Matejkom sme už ako “ostrieľaní” rodičia boli smelší a začali sme cestovať lietadlom krátko po jeho narodení. Prvýkrát letel do Grécka keď mal necelé 3 mesiace a tu sa naše nesmelé cestovanie prehuplo do chuti cestovať viac a spoznávať aj exotiku.
Odporúčate cestovanie s bábätkami? Sú krajiny, kam by ste s najmenšími deťmi nešli alebo je to len o príprave a dávaní si pozor?
Cestovanie s bábätkami by som určite nezovšeobecňovala… Každé dieťatko je iné a nie všetky deti sú od narodenia pripravené cestovať na dlhšie vzdialenosti. Je množstvo detí, ktoré ani v štyroch rokoch nevydržia sedieť viac ako hodinu v autosedačke a v lietadle by sa veľmi trápili.
Ak však rodina vidí, že sa ich dieťatku páči cestovanie autom, prípadne ho jazda ukľudňuje natoľko, že v ňom vždy zaspí… (ako náš 11-ročný Matej, ktorý doteraz zaspí už na prvej zákrute a robíme si na jeho adresu srandu, že takto nikdy neurobí vodičák) vtedy sa pokojne môžu rodičia začať zaoberať aj dlhšími trasami.
Je vhodné, ak si rodina vyskúša viac dopravných prostriedkov, nie len auto. Vynikajúce cestovanie pre rodiny s deťmi je z môjho pohľadu vlakom. Vo vlaku je oveľa viac voľnosti pre deti ako v autobuse, alebo v lietadle.
Čo sa týka krajín a obmedzení, tak pravdaže, sú destinácie, ktoré sme si aj my sami prešli, kam by som neodporúčala vycestovať s drobcami ako napríklad Madagaskar, alebo by som si nezvolila s bábätkom divokú plavbu po Indonézskych ostrovoch a Národnom parku Komodo…
Niektoré destinácie sú na cestovanie náročnejšie a vhodnejšie skôr pre staršie deti. Avšak je oveľa viac exotických krajín, kam by som naopak s malými deťmi pokojne vycestovala – Zanzibar, Thajsko, Mexiko…
Foto: Marika Srnánková, Cestuj s deťmi
Cestovali ste niekedy s cestovkami alebo vždy len na vlastnú päsť?
Pravdaže, cestovali sme aj s CK, hlavne v začiatkoch nášho objavovania exotiky sme cestovali s pomocou rakúskych a nemeckých CK na Maledivy, do Dominikánskej republiky…
Po Európe sme cestovali vždy na vlastnú päsť. Kúpili sme si letenky a zajednali hotel. Našli sme si aktivity v danej lokalite, ktoré chceme zažiť a miesta, ktoré plánujeme vidieť a pripravili si jednoduchý itinerár.
Rovnako jednoducho to funguje aj v exotických krajinách. Určite však neodhovárame rodiny, ktoré cestujú s pomocou cestovných kancelárií. Sami ich vyhľadávame, ak si zvolíme cestovanie výletnými loďami. Z môjho pohľadu sa práve takáto plavba viac finančne oplatí riešiť cez cestovnú kanceláriu ako na vlastnú päsť.
Je cestovanie vo štvorici drahé? Dá sa vždy nájsť lacná a dostupná možnosť?
Najväčšiu časť rodinného rozpočtu pri cestovaní do exotiky tvoria letenky. Ak je však rodina šikovná a vie ako a kde hľadať, má dostatok času a priestoru, aby sa vyhľadávaniu leteniek venovala naplno, tak ušetrí nemalé peniaze.
Sama píšem vreckových sprievodcov z našich ciest, vydala som ich už desať a v každom nájdu rodiny rady, ako nájsť letenky, ktoré ubytovanie odporúčame, a ako najvýhodnejšie precestovať konkrétnu destináciu a vidieť čo najviac.
V každom sprievodcovi je na jeho konci zhrnutá tiež suma, ktorú nás daná cesta vyšla. Dovolím si tvrdiť, že správne naplánovaná exotická cesta na vlastnú päsť vyjde rodinu rovnakú sumu ako turecký rezort s all inclusive.
Aký dopravný prostriedok je podľa vás na cestovanie s deťmi najpraktickejší?
Na krátke vzdialenosti auto. Preto si často na cestách autá aj požičiavame. Presunieme sa rýchlo a pohodlne, bez zbytočného čakania a našim tempom. Čo sa dlhších presunov týka, je z môjho pohľadu najmenej pohodlný autobus a ideálny je vlak, alebo lietadlo.
Ako sa na cesty balíte? Koľko batožiny má každý člen rodiny „povolené“?
Čím sú chlapci starší, tým so sebou berieme na cesty menej vecí. Pravdaže, bábätkám som balila čokoľvek som doma zbadala. Dokonca tiež nočník :-)
Keď som však už nabrala skúsenosti a zistila, čo potrebujeme a čo nevyužijeme vôbec, tak sme sa dokázali zbaliť štyria na trojtýždňovú cestu do jednej podpalubnej 18-kilogramovej batožiny a dvoch príručných kufríkov, ktoré boli s nami na palube.
Som toho názoru, že nie je rozdiel, či ide rodina preč na 3 dni alebo na 3 týždne, pretože potrebuje rovnako veľa vecí.
Pociťovali ste niekedy s deťmi pri cestovaní limity, ktoré vás mrzeli?
Nie. Snažila som sa nebaliť zbytočnosti. S každou našou cestou sa aj obsah našich batožín zmenšoval. Skúsenosťami som sama zistila, čo sme využili naplno a čo sa z kufra na cestách ani nevybalilo.
Vaším heslom je „Necestujeme preto, aby sme ušli svojmu životu, ale preto, aby život neušiel nám.“ Boli by ste sklamaní, keby vaše dieťa, či obidve, k cestovaniu neinklinovali? Alebo stačí podľa vás deti k niečomu viesť a im sa to bude zdať prirodzené?
Osobne si myslím, že cestovanie sa stalo pre chlapcov akousi prirodzenou aktivitou. Sme veľmi aktívna rodina a počas covidového obdobia, kedy sme boli iba doma na Slovensku, sa sami angažovali a zapájali do výletov, ktoré sme podnikali.
Zaujímali sa o to kam pôjdeme a čo zažijeme. Počas posledného roka sme na Slovensku zažili stovky zážitkov a precestovali prakticky každý región.
O výletoch sme napísali niekoľko článkov na našom blogu cestujsdetmi.sk.
V tomto roku pokračujeme, máme za sebou prvé lyžovačky a tešíme sa na jar. Prirodzene sa chlapci tešia, ako v máji po toľkých mesiacoch nasadnú konečne do lietadla, ten pocit byť v oblakoch nám už veľmi chýba.