Unikátny, najstarší funkčný drevený veterný mlyn v Poľsku sa nachádza v 40-ročnom Skanzene ľudovej architektúry západne od prázdninového mestečka Wolsztyn. Otvorené je od utorka do nedele a vstupné je 5 zlotých (deti 3 zloté).
Originálny poľský názov znie: Skansen Budownictva Ludowego Zachodniej Wielkopolski. Na ploche 3,5 hektára si tu možno pozrieť, ako sa žilo na území západného Veľkopoľska v 18. storočí až do obdobia približne do začiatku druhej svetovej vojny. Pripomína to naše skanzeny, napríklad Múzeum oravskej dediny v Zuberci.
Staré hospodárske usadlosti – domy, 300-ročná krčma, kováčstvo, stodola či domček paholka, studňa alebo holubník sa rozobrali, zrekonštruovali a preniesli sem, do „múzea pod holým nebom“.
Majú tu dvaapol tisíc exponátov a nie sú to repliky, všetko sa kedysi používalo. Dedinka vyzerá, akoby sa v nej stále bývalo. Pri domoch sú ploty, úle, kvitnú tu kvety, rastie obilie.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Pasú sa tu kozy a do budúcnosti tu plánujú mať aj ovce. Miesto navštevujú najmä Poliaci a školské zájazdy, pred pandémiou ich ročne prišlo 23-tisíc. Zájdu sem však aj Nemci, pretože tí v minulosti žili na tomto území (hranica s Nemeckom bola kedysi odtiaľto len 5 km) a v skanzene uvidíte aj bohaté hospodárstvo nemeckých kolonistov, ktorí kedysi vlastnili 17 hektárov pôdy (príslušníci strednej vrstvy zvykli vlastniť približne dva).
Zavítajú sem aj Angličania a neslobodno zabudnúť na kedysi všadeprítomné čínske zájazdy. Neďaleké mestečko Wolsztyn má slávne parné depo s funkčnými historickými lokomotívami, takže návštevníci si obyčajne do tohto regiónu prídu pozrieť jeden aj druhý unikát, povoziť sa vo vlaku a otočiť mlynom.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Najcennejšie, čo tu majú, je totiž starý drevený veterný mlyn z roku 1603. Je to najstarší objekt v skanzene a druhý najstarší veterný mlyn zachovaný v Poľsku.
„Najstarší veterný mlyn Poľska sa nachádza kúsok odtiaľto, ale má len o šestnásť rokov viac a nie je funkčný,“ hovorí sprievodca po skanzene Remik Kurpisz. Pracuje tu už 17 rokov. „Tento náš vyše 400-ročný mlyn funkčný je, bez problémov by mlel obilné zrno na múku aj teraz,“ dodáva.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Je možné ho celý obrátiť „po vetre“ o 180 stupňov. Viacerým dospelým to dá celkom zabrať (viac vo videu vyššie). Všetko v mlyne je originálne, len lopatky vrtule sú nové. Ešte do 50. rokov pracoval, v roku 1998 ho rozobrali a priniesli do skanzenu. Skladali ho gorali v Nového Targu a čo bolo dôležité, prítomný bol aj posledný žijúci mlynár, ktorý si ešte pamätal, ako všetko fungovalo.
Mlyn dokázal pri dobrom vetre zomlieť 500–800 kg zrna za deň a všetko v ňom je vymyslené tak, aby obsluhu zvládol jeden jediný človek. Keď po žatve fúkalo, bolo dobre. Keď nefúkalo, bol mlynár bez práce a obyvatelia bez múky.
Mlynár bol v obci spolu s kováčom váženým človekom. Do budúcnosti chcú v skanzene vystaviť aj mlynárovu chalupu. Na rozdiel od holandských sa totiž v poľských mlynoch nebývalo a na holandských mlynoch sa otáčal iba vrch stavby a nie celá budova.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Mali sme čo robiť, aby sme piati dospelí mlynom otočili. Potom sme však mohli povedať: „A predsa sa točí!“ Nielen vrtuľa na mlyne, to už videl každý, ale aj samotný mlyn!
