Vlani sa do prác v areáli zrúcaniny zapojilo viac ako 150 dobrovoľníkov, z toho 68 nových. Najviac sa venovali prácam v priestoroch suterénu juhozápadnej časti kláštora a na južnom kláštornom múre. V juhozápadnej časti kláštora pokračoval v archeologický výskum pod odborným dohľadom archeologičky. „Cieľom bolo preskúmať doposiaľ neodkrytú časť múru veľkej miestnosti suterénu. Zaujímavým objavom boli nápisy na stenách. V priestoroch suterénu a pivnice prebiehali murárske práce zamerané na konzerváciu a premurovanie,“ informoval Sebastián Lukáš Šedo. Na južnom múre kláštora obnovili tri okenné záklenky. Do pôvodných otvorov v múroch doplnili dubové trámy, ktorých funkciou bolo statické zaistenie múru. Trámy ručne tesali dobrovoľníci.
Aj v roku 2023 pre priaznivcov Katarínky organizovali viaceré verejné podujatia, ako Bielonedeľná púť, Deň otvorených dverí či Noc kostolov. „V závere leta sa na Katarínke udiala netradičná udalosť. Pochovávanie kostrových pozostatkov ľudí, ktoré sa našli pri archeologickom výskume krýpt. Po dôkladnom antropologickom výskume boli opäť umiestnené na pôvodné miesto,“ uviedol Šedo.
Počas 29 rokov dobrovoľníckych prác sa viac ako 2 000 dobrovoľníkom podarilo komplexne zakonzervovať všetky múry kostola, obnoviť zničenú kostolnú vežu a vytvoriť v nej expozíciu a rozhľadňu či objaviť dv krypty, osem kaplniek a množstvo ďalších zaniknutých budov areálu. Taktiež boli odhalené najstaršie dejiny tohto miesta, ktoré siahajú do obdobia existencie gotickej kaplnky a cintorína z 15. storočia, ktoré sa v roku 1618 zmenilo na rozsiahly františkánsky kláštor a významné pútnické miesto.