Najľudnatejší ostrov sveta nie je Manhattan. Titul patrí Santa Cruz del Islote

, 15.10.2015 07:00

Sú ľudia, ktorí nemajú radi blízky kontakt s inými, a tak si radšej postavia dom ďaleko od obývaných oblastí. A potom sú takí, čo družne nažívajú so svojimi susedmi, spolu vychovávajú deti a cez okno si vymieňajú recepty.

Aj keď sa naša planéta v posledných rokoch rýchlo zapĺňa, stále je na nej toľko miesta, že keby sa každý rozhodol žiť osamote, obklopoval by ho priestor veľký asi ako tri futbalové ihriská (samozrejme, za predpokladu, že niektorí by by boli odsúdení bývať na Sahare či v Arktíde).

Aj keď sa izolovaný život často spája s predstavou pokoja a harmónie, ani na najzaľudnenejšom ostrove sveta nevládnu, prekvapivo, zmätky a chaos. Naopak, napriek hustote 100 000 obyvateľov na kilometer štvorcový je Santa Cruz del Islote veľmi pokojným a priateľským miestom, píše portál Colombiarepor­ts.com.

Domami obsypaný kúsok pevniny je súčasťou súostrovia San Bernardo, ktoré tvorí viacero malých rozptýlených ostrovčekov v kolumbijskom zálive Morrosquillo, asi hodinu plavby od pobrežia. Na rozlohe približne 10 000 metrov štvorcových žije na Santa Cruz del Islote 1 200 obyvateľov, čo je dokonca štyrikrát viac ako na slávnom preplnenom Manhattane. A to napriek tomu, že tu nie sú žiadne mrakodrapy, len jednoposchodové prízemné domčeky spojené navzájom úzkymi krivoľakými uličkami.

Miestni obyvatelia radi rozprávajú príbeh objavenia svojho ostrova. Vraj si ho len pred 150 rokmi náhodou všimol okolo sa plaviaci rybár, ktorému sa hneď zapáčilo, že sa tam nenachádzajú žiadne komáre – čo je v Karibiku rarita. V tú noc spal rybár a celá jeho posádka tak pokojne, že sa tam rozhodli usadiť, píše Cntraveler.com.

Ich potomkovia majú dnes na Santa Cruz del Islote 90 domov, dva obchody, jednu reštauráciu, jednu diskotéku pre všetky vekové kategórie a miniatúrnu školu, ktorej areál čiastočne stojí na umelo vytvorenom násype. Jedinú nezastavanú plochu exkluzívne požíva námestíčko veľké ako polovica tenisového kurtu. Ostrov obklopujú nádherné tyrkysové vody, ale pre nedostatok miesta tam nie sú žiadne pláže či kúpaliská.

Väčšina obyvateľov pracuje mimo domova, živí sa buď rybolovom, alebo za prácou dochádza do rezortov na okolitých ostrovoch. Za vzdelaním tiež cestuje asi 400 tamojších detí a mladých. Ostrovania zo Santa Cruz del Islote si musia poradiť bez lekára či tečúcej vody a kanalizácie – kolumbijské námorníctvo im každé tri týždne priváža obmedzené množstvo sladkej vody. Tá však nestačí na všetky potreby, a tak ženy musia prať v slanej. Elektrina funguje len niekoľko hodín denne vďaka jedinému generátoru.

Napriek všetkým ťažkostiam a nepohodliu nie sú ľudia na Santa Cruz del Islote nervózni a nešliapu si navzájom na päty. Svoj život na ostrove opisujú ako pokojný a mierumilovný, ďaleko od bojov medzi partizánmi, polovojenskými skupinami a armádou, ktoré sužujú kolumbijskú pevninu. Nikto tu pred nikým nezamyká dvere a večer sa ľudia z okolia zídu, aby spolu sledovali obľúbené televízne seriály. Rodičia svoje deti vychovávajú v komunite, kde sa o ne nemusia báť, lebo dobre poznajú všetkých svojich susedov a vždy vedia, že ich potomkovia odbehli nanajvýš na niekoľko metrov.

Na ostrov sa dá dostať vlastnou dopravou alebo kompou z kolumbijského mesta Tolú. Jediným prípadom, keď obyvatelia Santa Cruz del Islote definitívne opustia ostrov, je smrť – pretože na ostrove nie je miesto pre cintorín.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Karibik #preľudnenosť #ostrovy #Manhattan
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku